Desire for Revenge - 4. Miesto, kde sme doma

4. září 2013 v 19:31 | Simča |  Desire for revenge

,,Toto je ono?" spýtal sa Isaac, keď vystúpil z auta a veľkými očami si obzeral barák pred nami. Dom bol na kraji mesta. Druhý posledný v rade domov pred cestičkou do lesa. Nestál na samote, to nie, ale dvor za domom ústil v lese a to nám plne vyhovovalo.
,,Dostaň ho do domu," kývol sa na Alvara a ukázal na chlapca na zadnom sedadle. Chlapec menom Ray mal vlasy špinavej blond farby a postavu skôr útlu, prakticky vychrtlú. Vedel som, že sa to časom zmení pôsobením vlkodlačieho jedu. Ray bol momentálne pod konskou dávkou sedatív, ktoré som včera ukradol s mnohým ďalšími vecami.
,,Super, je to tu ako riť sveta," zamrnčala Myra a poobzerala sa po okolí. ,,Je to vôbec miesto, kde by sme sa bavili?"
Alvar vytiahol Raya z auta a niesol ho do domu. Dom bol v celkom slušnom stave, hoci dvor vyzeral, že je počas teplých mesiacov zarastený a z vnútra bol určite poriadne zatuchnutý. Jednoducho dom, v ktorom roky nikto neži. Tie plechovky s farbou som však nedoniesol pre srandu králikov. Plánoval som sa tu nejakú chvíľu so svojou svorkou zdržať.
Dom som však nenavštívil už skoro osemdesiat rokov. Jediný dôvod, prečo bol v tak dobrom stave bol ten, že som si vždy najal firmu, ktorá ho dala poriadne do pucu. To som robil asi každých päť rokov.
,,Určite sa tu konajú diskotéky alebo niečo podobné," odpovedal som nezaujato. Myra s Isaacom si vymenili významný pohľad. Netušil som, ako sa za tie roky okolité prostredie zmenilo, ale veril som, že tu už nežije nikto, kto by si ma mohol pamätať.
,,Akože dedinské zábavy?" zatiahol Isaac znechutene.
,,Sme v meste! Malom, ale meste. Čo keby ste to tu radšej išli obzrieť, než to tu úplne odpíšete," zvrčal som na dvojicu mladých vlkov dúfajúc, že sa ich aspoň na chvíľu zbavím. Tu by nemalo hroziť žiadne nebezpečenstvo.
,,Dobre, aspoň nemusíme pomáhať s maľovaním!" zasmiala sa Myra a rozbehla sa dole ulicu.
,,Tak to v žiadnom prípade, do hodiny nech ste späť!" húkol som, keď sa Isaac rozbehol sa uháňajúcou Myrou. ,,A žiadne problémy! Rozumiete! Žiadne!" reval som za nimi. Hovoril som im, že sa tu plánujeme zdržať, takže som veril, že žiadne problémy robiť nebudú, aj keď sú horší ako skutoční teenageri.
Vytiahol som z auta niekoľko plechoviek farby a zamieril som do baráku. Alvar už otváral všetky okná. Keď som vošiel neprekvapil ma zatuchnutý pach, ale ani strohý nábytok. Naposledy tu firma bola pred troma rokmi. S myšlienkou, že sa sem vrátim som sa pohrával už nejaký čas, takže som sem dopredu dal poslať veľmi lacný gauč a dokonca aj postele. Kuchyňa bola tiež zariadená úboho, ale kúpeľňa bola novučičká, to sa bude páčiť Myre.
Dom mal tri izby na poschodí a dole bola kúpeľňa, kuchyňa spojená s obývačkou a maličká predsieň. V obývačke sa nachádzal veľký priestranný krb. Jeden z tých krbov, ktorý sa hodil do doby pred sto rokmi.
,,Plánuješ tu ostať dlhšie, že?" spýtal sa Alvar obzerajúc si vybavenie. Nebolo tu veľa vecí, ale rozhodne to nebolo tak sparťanské, ako je naše obyčajné bývanie.
,,Ak všetko pôjde dobre, tak dokonca pár rokov. Mám samozrejme aj rezervný plán. Pomôžeš mi?" kývol som smerom k vchodovým dverám, ktoré som nechal dokorán otvorené. Pochopil, že myslím na veci v aute. Vybral sa za mnou.
,,Pár rokov? Riskantné," poznamenal zaradiac sa mi po boku. ,,Nikdy sa nikde nezdržujeme dlhšie ako pár mesiacov. Pol roka je náš rekord."
,,Práve preto som vám vravel, aby ste nerobili žiadne blbosti. Musíme zapadnúť medzi tunajšiu komunitu. Vypadneme až potom, čo sa stane problémom náš vek."
,,To vyzerá na päť, či viac rokov," poznamenal Alvar, vytiahol z auta ďalšie veci a zamyslene zamieril k domu. ,,Ten plán sa mi celkom páči."
,,Dúfam, že sa to podarí. Svorka potrebuje aspoň chvíľkovú stabilitu," zamrmlal som.
Nemali sme veľa vecí, takže sme sa pri aute otočili možno tak trikrát a následne sme sa pustili do maľovania. Ray ležal na sedačke a bol stále mimo. Na pár hodín sa v byte síce zobudil, ale nakoniec som ho musel uspať, lebo panikáril. Pokúšal som sa mu vysvetliť záležitosť s vlkmi, lenže on začal hystericky kričať. V paneláku plnom nájomníkov by to mohol byť problém. S Alvarom sme vymaľovali obývačku so spojenou kuchyňou, keď sa objavili moje vĺčatá. Obaja si začali mlčky prezerať dom a zamrmlali niečo v tom zmysle, že Myra si berie najmenšiu izbu sama a Isaac ostane s Alvarom, aby som ja mohol dohliadať na najmladšieho vlka. Následne si vzali plechovky s farbou a zmizli na poschodí. Vraj vymaľujú vrchné izby.
,,To bolo divné," skonštatoval Alvar zamračene. ,,Žiadne frflanie?"
,,Hmm, neprišli ani neskoro," prikývol som a neisto hľadel do poschodia. ,,Nemohli stihnúť už niečo vyviesť, že nie?" spýtal som sa s obavou.
,,Nie, asi len nie sú nadšení z tohto mestečka. Myslím. Málo zábavné," povedal Alvar, presvedčene však neznel. ,,Nehovoril si, že tu máš nejaké klietky na spln?" rozhodol sa zmeniť tému a ja som mladých vlkov tiež rýchlo pustil z hlavy.
,,Máš pravdu. Mali by sme to dať dokopy tam," tam firma nebola. To znamená, že celé desaťročia do pivnice nevstúpila ani noha. ,,Musí to tam vyzerať príšerne."
Položil som štetec bokom a vrátil sa do malej predsiene. Alvar ma sledoval, ako som odhrnul koberec a odhalil tak štvorcový vstup do pivnice, aj s dierkou na starý kruhový kľúč. Nakoniec takto vyzerali pivnice v každom z mojich domov. Vytiahol som kľúč z vačku mikiny, odomkol a skočil dnu. Budem musieť zohnať rebrík.
,,Vezmi zápalky, zapaľovač alebo čokoľvek!" húkol som na Alvara. Tu dole bola prirodzene tma.
,,To tam nemáš vypínač?"
,,Tento barák má vyše sto rokov, čo myslíš?" prehodil som štipľavo. ,,Všetko bolo dorobené až neskôr." Ledva som to dopovedal Alvar pristál vedľa mňa a štuchol zapaľovačom. Plamienok okamžite osvietil priestor. Boli tu dve klietky zo striebra ktoré rokmi sčernelo.
,,Striebro?"
,,Vtedy sme si mysleli, že je to jediné, čo vlkodlaka udrží."
,,Čistokrvného vlkodlaka určite, ale..."
,,Ja viem, premeneného nie. Na premeneného by stačila oceľ alebo pevnejšie železo. Už to viem. Dones farbu, prosím ťa a čokoľvek, čo bude horieť dlhšie ako zapaľovač." Alvar mi prikývol a na mňa opäť padla tma, keď vyskočil do predsiene. Pevne som sa objal vlastnými rukami. Naposledy sa v tých klietkach premieňala moja stará svorka. Surové emócie ma zasiahli v plnej sile. Skoro ma až dusili. Nikdy som si ich stratu neodpustil. Mal som zomrieť s nimi. Tá bolesť, tie roky po ich strate ma skoro stáli príčetnosť. Istú cennú lekciu mi to vtedy dalo, nikdy, !NIKDY! nedovoľ čarodejníkovi, aby sa k tebe priblížil. Ruka mi automaticky vystrelila k prívesku s myším chvostíkom a pevne ho zovrela.
Alvar sa vrátil o pár minút aj s kusom dreva, ktorý zapálil, aby nám doprial nejaké to svetlo. Mohol ho voľne hodiť do prostred miestnosti, lebo bola s kameňa. Najprv sme museli zhodiť pavučiny a až potom sme sa pustili do maľovania. Domom prestúpil chlad. Bol koniec februára a vonku ešte stále viac menej mrzlo. Aspoň sa dom rýchlejšie vyvetral. Pomaly sme už s pivnicou končili keď...
,,Hej! Už sme hore skončili," Isaac strčil hlavu do otvoru a zaškeril sa na nás.
,,Tak môžete začať s kúpeľňou." Oznámil som mu nevzrušene, hoci ma prekvapilo, že vrchné izby už majú hotové.
,,Myra už začala," odvetil, chytil sa kraja otvoru a elegantne sa spustil do prostred miestnosti. ,,Páni, tu budeme počas splnu?" spýtal sa a chytil mreže klietky.
,,Pozor!" zhúkli sme s Alvarom jeden hlas, lenže už bolo neskoro Isaac od klietky prudko odskočil, ale ruku už mal popálenú. Bolestivo skučal a zovieral si ju druhou.
,,Musíš dávať pozor!" huboval som ho. Položil som štetec bokom a skontroloval zranenie. Kožu mal iba sčervenanú ako ho striebro popálilo. Jemne som jeho zrazenie pohladil. Mňa ako čistokrvného striebro nepálilo. Oslabovalo ma, ale nepálilo. Premenených vlkov však vedelo škaredo spáliť.
,,Čo to je?" spýtal sa ukrivdene akoby som mu zranenie snáď spôsobil ja.
,,Striebro ty tĺk! Drž sa od toho ďalej," vyhuboval som mu potichu.
,,Tam budeme zavretí?!" jeho hlas dosiahol skoro hysterickej výšky.
,,Aspoň budem mať istotu, že nezdrhnete," potvrdil som. Tak nie, mýlil som sa, až teraz sa tváril akoby som mu neskutočne ublížil.
,,Viem, že ste zvyknutí na reťaze a iné kovy, ale ver mi. Toto je úplne bezpečné," netváril sa, že mi verí a tak som sa rozhodol zmeniť tému. ,,Čo mesto? Nájde sa tu niečo čo môžeme robiť?"
,,Jediné čo tu vyzerá dobre je les," zafrflal, ešte stále naštvaný kvôli zraneniu. ,,Je tu pár krčiem, obchodov a bistro. Mohli by sme sa tam ísť niekedy najesť, hmm?"
,,To znie výborne, ale dnes nie. Dnes si prejdeme les, môže byť?" Isaac prikývol. ,,Budeme loviť?"
,,Áno, na to sa tešíš, nie?" znovu prikývnutie. No táááák! Plánoval mi to zranenie skutočne vyčítať. ,,Na diskotéky si môžete chodiť do mesta. Je to päťdesiat kilometrov a navyše aj tak budete chodiť do školy."
,,Cool!" Isaac na mňa vyvalil oči. ,,Skutočne? Môžeme chodiť do školy?! To si nikdy nedovolil!"
,,Myra tvoje nadšenie zdieľať nebude."
,,Tch, nech nezdieľa! Ja sa teším na školské výlety! Domáce party a...," zamyslel sa. ,,Mohol by som sa pridať k tunajšiemu týmu. Ktovie čo tunajšia stredná škola hrá."
,,Je tu vôbec stredná škola? Nemusia do mesta?" spýtal sa Alvar a domaľoval posledný kúsok kamennej steny šedou farbou.
,,Je tu škola! Videli sme ju," vyhŕkol rýchlo Isaac.
,,Škola tu je," potvrdil som. ,,Predtým než sme sem prišli, toto som si skontroloval."
,,Super! Budem chodiť do školy!" Isaac zhúkol a Alvar sa zaškeril.
,,Kroť to svoje nadšenie, inak všetci poznajú, že nie si človek. Ľudia sa väčšinou do školy netešia!" poslednú vetu už musel za mladým vlkom kričať, lebo ten sa vyšvihol do poschodia a nadšene na Myru kričal, že budú chodiť do školy. Od Myri sa mu vrátila spŕška nadávok a jej jasné: ,,Ja nikam nejdem!"
*******
Nežným pohľadom som sprevádzal dvojicu vlkov, ktorí sa naháňali po lese a stále na seba hravo útočili. Tretí, viditeľne vyšší a starší vlk vykračoval za nimi veľmi pomalým skoro unudeným tempom. Les nás skryl a moja svorka si svoje vlčie telá užívala. V jednu chvíľu hnali cez les vystrašeného medveďa, ktorého asi nemilo prekvapilo, že si na neho trúfli rozjašení vlci.
,,Spln je pozajtra. Áno?" spýtal sa vyklepane Ray. Prebral sa pred pár hodinami a hoci naokolo vládla hlboká noc vyzeral, žeby najradšej zdupkal.
,,Tvoja prvá premena. Bez obáv. Budem stále s tebou," prikývol som a jemne sa na chlapca po svojom boku usmial. Chlapec rozšírenými očami sledoval preháňajúcich sa vlkov a jeho srdce bláznivo tĺklo. Bol vydesený, lenže to je každý. ,,Keď som ti tú ponuku dal. Súhlasil si. Teraz už je neskoro cúvnuť."
,,Ja viem, lenže keď si mi ju dal, myslel som si, že mi šibe. Že som jednoducho sfetovaný ako vždy, to..."
,,Noo, nebol si." Raya som si vyhliadol pred časom. Jeho život bol mizerný a ja som vedel, že nikomu chýbať nebude. Dva dni pred tým, než som ho premenil som ho zastavil a povedal som mu, čo chcem urobiť. Chlapcovi to vtedy prišlo zábavné a povedal: ,,vzal by som čokoľvek, ako mať ten život, ktorý vediem." Bol zlomený. Skoro bezduchý. Ja som mu iba vyhovel. Myra, také šťastie nemala. Jej som sa nepýtal. Dokonca ani Isaac nemal na výber.
,,Teraz to už viem, lenže stále tomu akosi nemôžem uveriť."
,,Čo to urobí uveriteľným?"
,,Asi najbližší spln. Neviem," povedal nervózne.
,,Je niečo, čo by si chcel vedieť?" spýtal som sa. ,,Niečo na čo ti môžem odpovedať?"
,,Ty si niečo ako vodca svorky je tak?" prikývol som. ,,Stvoril si ich všetkých?" ukázal na vlkov. ,,Nie len mňa?"
,,Áno, som čistokrvný vlkodlak. Vlkodlak rodený. Jedine čistokrvný vlkodlak môže stvoriť ďalšieho vlkdolaka. Premenený vlkodlak ako ty, to urobiť nemôže."
,,Takže sú rozdiely medzi čistokrvnými a premenenými?"
,,Áno, tá premena je jedna vec. Ďalšia vec je sila, rýchlosť, vnímavosť voči ostatným druhom, je nás ťažšie zabiť."
,,Vnímavosť voči ostatným druhom?"
,,Ako sú upíry, či čarodejníci."
,,Aha."
,,Upírov dobre vnímate aj vy," povedal som rýchlo. ,,Naše druhy sú prirodzení nepriatelia. S čarodejníkmi je to horšie. Dobre sa maskujú za obyčajných smrteľníkov. Tých vy vnímať skoro nedokážete. Zato čistokrvní ich poznajú hneď."
,,A čarodejníci sú tiež naši nepriatelia?"
,,Áno, sú horší ako upíry. Je ich samozrejme podstatne menej ako upírov, lenže sú pre nás smrteľnejší. Obzvlášť tí, ktorí sú mocní. Nie všetci čarodejníci sú mocní. Sú aj takí, ktorí sú celkom slabí. Ak narazíš na silného čarodejníka, zdrhaj. Ak na slabého, tak ho zabi. Zabi, kým je ten bastard slabý!" ani mi nedošlo, že pri svojej reči vrčím.
,,Páni, ty ich poriadne nenávidíš," usmial sa na mňa Ray opatrne.
,,Prepáč, vyvraždili mi svorku. Sotva by som ich mohol milovať," odfrkol som.
,,Chápem a čo tie spôsoby zabitia? To sa mi nepáči..., úprimne," nervózne si prehrabol vlasy.
,,Čistokrvného zabije len striebro do srdca, či zoťatie hlavy. Zatiaľ čo vás viac vecí. Je vás možné aj otráviť striebrom. Alebo vás zabije Prilbica. Tú proti tebe upír určite nepoužije. Tú majú radi čarodejníci. Pch, byliny!"
,,Teba Prilbica nezabije?"
,,Nie, priotrávi ma, ale nezabije. Jeden z dôvodov prečo sa mi v tú noc, keď mi vyvraždili svorku podarilo ujsť. Ou..., tiež je medzi nami rozdiel čo sa týka splnu," došlo mi rýchlo. ,,Na mňa spln nepôsobí. Je to len fáza mesiaca, ale na vás áno. Prvá premena prebieha počas splnu a potom sa každý spln musíte premeniť. Nie ako dneska," pohodil som hlavou k trojici vlkov. Alvar sedel a oblizoval si prednú packu, zatiaľ čo Isaac sa snažil úzkostlivú Myru vyváľať na zemi. ,,Nevyberiete si. Spln vás premení a vytiahne z vás to zlé. Ste nebezpeční. Trvá celé desaťročia kým sa dokážete ovládať počas splnu. Alvar je v tom už celkom dobrý," ako náhle som to povedal vlk zastrihal ušami a pozrel našim smerom. Dôkaz, že celú dobu počúva. ,,Počas splnu by ste mohli zabíjať ľudí preto vás budem zamykať."
,,Takže nás pozajtra zamkneš," prikývol v pochopení.
,,Ich troch zamknem. Teba nie. Pre teba je to prvý spln. Stráviš so mnou noc, aby tvoja vlčia časť pochopila, že som tvoj vodca."
,,Pochopila?" zamračil sa Ray.
,,Áno. Ukážem ti, že som tvoj vodca. Nemaj strach, mladý vlk sa zvykne rýchlo podriadiť, nemal by si mať veľa poranení," chlapec na mňa vyvalil oči a mierne zbledol. Zachechtal som sa nad jeho reakciou. ,,Pokoj, to bude dobré. Zajtra spolu budeme hlavne loviť zver. Taký rituál pochopenia, že patríš k mojej svorke. Bez obáv. Dám na teba pozor."
******
,,Wow, je to desivo úžasné!" vyjakol Ray druhý deň, keď Alvar vzal svorku na večeru. Včera si naplnili žalúdky zverinou, ale dnes sa rozhodli skočiť do bistra a trochu sa zoznámiť s tamojším obyvateľstvom. Ľudia z malých miest, nemajú radi cudzincov, takže sa musíme družiť. Ja s Rayom sme ostali doma, aby som mu vysvetlil ešte pár vecí okolo toho, čo to obnáša byť vlkodlak a patriť do svorky.
,,Páči?" pobavene som sa uškrnul. Ray fascinovane sledoval moju ruku, ktorá bola od zápästia pokrytá čiernymi chlpmi, na dlani sa ukazoval čiastočný vankúšik, ďalej prechádzala do dlhých tenkých prstov a končila ostrými pazúrmi. Ray držal moju ruku vo svojich a fascinovane ju študoval.
,,Toto budem vedieť aj ja?"
,,Zo začiatku určite nie. Čiastočná premena je ťažká. Myra má ešte stále problémy. Naučíš sa to, ale chvíľu to bude trvať."
,,Ako je možné, že je čiastočná premena ťažšia, ako premena celého tela? Keď sa premieňaš celý, musíš toho premeniť viac," zamrnčal nespokojne a bruškom prsta hladil môj ostrý pazúr.
,,Áno, ale celá premena ťa akoby strhne. Problém nie je premeniť sa, ale premenu ovládnuť. Zastaviť. Úplne tomu nerozumiem. Som rodeným vlkodlakom, premieňam sa od mala. Dokonca sa od mala premieňam čiastočne. Nepamätám si, žeby to bol niekedy väčší problém."
,,A keby si...," Ray nestihol položiť svoju otázku, lebo dvere do baráku sa prudko otvorili a vkráčal do nich naštvaný Alvar. Naštvaný Alvar bol sám o sebe podivný obraz. Ten chlap je obyčajne tak pokojný, až je to niekedy na nervy.
,,Stalo sa niečo?"
,,Ich sa spýtaj!" zreval a ukázal na dvojicu vlkov, ktorí sa za ním prikrčili a vyzerali, že majú v pláne zdupkať.
,,Alvar, prosím," zatiahol Isaac.
,,Nehovor mu to," dostala zo seba opatrne Myra.
,,Čo sa stalo?" vstal som z gauča. Alvar schmatol Isaaca aj Myru za krk a oboch mi ich hodil doslova k nohám. Vĺčatá sa prikrčili a Myra začala po štyroch cúvať. Isaac sa len chúlil. ,,Čo ste spravili?" zvrčal som na dvojicu vlkov.
,,To ona za to môže!" húkol Isaac vystresovane a ukázal na Myru.
,,Nebol by to žiaden problém, keby si nebol preskočil výkladom!" zrevala vlčica v panike naspäť.
,,Preskočil výkladom?!" mojou hruďou zatriaslo vrčanie. ,,Čo ste urobili?!" zrúkol som. Isaac si schoval hlavu pod ruky a Myra sa natlačila do rohu miestnosti. ,,Alvar?!" húkol som na vlka. Nechcem im ubližovať, kým nemám dôvod.
,,Prišli sme do bistra," začal Alvar. Už nebol taký naštvaný, znervóznel pri pohľade na mňa. Chápal som ho. Moje oči už museli byť sfarbené do jantárovej a obe ruky sa premenili v pazúry. Tiež som cítil ako sa mi zmenilo čelo. Netušil som, čo urobili, lenže ak bol naštvaný Alvar, ja budem zúriť. ,,Chcel som objednať jedlo a čašníčka sa ma spýtala, či máme v pláne kradnúť. Vyzerá to tak, že tieto dve nádhery," prebehol pohľadom z Isaaca na Myru. ,,Sa rozhodli kradnúť v tunajšom obchode a boli tak neschopní, že ich predavačka, náhodou dievča, čo pracuje aj v bistre, chytila. Niečo ukradli a ešte k tomu rozbili výklad."
,,Povedal som žiadne problémy!" zreval som schmatol Isaaca stále sa mi chúliaceho pri nohách za krk a prehodil ho k Myre. Vlk zaskučal, keď narazil do steny. ,,Povedal som vám, že v tomto meste neurobíte nič, čo by nás ohrozilo!"
,,To Myra!" bránil sa rýchlo Isaac klepajúc sa ako ratlík. ,,To ona kradla! Hovoril som jej, že sa ti to nebude páčiť!"
,,Tak si to vyriešil preskočením cez výklad! Krádež nás nemohla ohroziť!" bránilo sa dievča v očiach slzy v hlase hystéria. Vedeli, že im ublížim. Svojich vlkov som občas potrestal kruto. Miloval som ich, ale bolo to pre ich dobro. ,,Ale ty si preskočil výkladom!"
,,Ticho!" zreval som, až sa obaja stiahli ešte do tesnejších klbiek a rukami si chránili hlavy. ,,Povedal som, že v tomto meste nebudú žiadne problémy! My tu musíme žiť! Nie pár mesiacov! Rokov! Chcem tu ostať pár rokov! Ja nemám tony domovov, kde sa môžeme skrývať! Ak na nás prídu, vezmú zbrane! Vážne si myslíte, že vás môžem ochrániť pred všetkým?! Hovoril som vám miliónkrát, ak chcete kradnúť nesmú vás chytiť! Nikdy vás nesmú chytiť! Tu už nikto z vás nič neukradne, pochopili ste?!" pozrel som sa aj na Raya a Alvara. Ray sa krčil na sedačke viditeľne vyplašený. Nové vĺča som plašiť nechcel, ale nemal som ďaleko od toho, aby som tých dvoch krčiacich sa parazitov neuškrtil. ,,Ak zmizne čo i len zápalka, urobím vás za to osobne zodpovedných a mesiac nevyleziete z tej cely tam dole!" ukázal som na podlahu a Myra s Isaacom sa stali doslova bielymi. ,,Čo to dievča?!" štekol som smerom k Alvarovi, až sebou trhol. Nechcel som húkať po ňom, lenže som bol príliš vytočený. Nie sme tu ani dva dni.
,,Nejaká baba," trhol ramenami. ,,Ponúkal som jej peniaze za náhradu škody a za tovar čo Myra ukradla. Na sprostú lacnú špirálu si vážne mohla počkať," zvrčal jej smerom. ,,Servírka tie prachy nechcela. Len nám odporučila, nech sa držíme od toho obchodu ďalej."
,,Super! Sme tu chvíľu a hneď máme povesť sprostých zlodejov a výtržníkov!"
,,Darnell, netrestaj ich," povedal Alvar opatrne. ,,Urobili chybu, už sa to nestane. Nemyslím si, že to bude to dievča nejako rozmazávať. Urobila to dvojica teenagerov. Myslím, že pochopí, že sú len trochu nevybúrení. To decká v puberte bývajú."
,,Vy dvaja!" húkol som znovu na dvojicu mladých. ,,Zajtra pôjdete za tou babou aj s peniazmi, ktoré jej dlhujete. Ospravedlníte sa," syčal som pomedzi zuby zlostne. ,,A sľúbite jej, že už sa nikdy o nič podobné nepokúsite.
,,Alvar jej peniaze dával. Ona ich nechcela," zakňučala Myra roztrasene.
,,To je mi jedno! Tie peniaze vrátite! Je mi jedno, či jej osobne alebo majiteľovi obchodu, je mi to vážne jedno, jasné?! Nemôžeme na seba pútať pozornosť!" zreval som. ,,Už ani jeden malér. Ak v tomto meste urobíte iba jeden jediný prúser, tak toho budete trpko ľutovať!"
Dvojica vlkov mi rýchlo pritakávala a myslím, že nemohli uveriť, že z toho vyviazli tak ľahko ako vyviazli. Nad mojimi vlkmi mám moc iba ja, lenže tak ako im dokážem prejaviť hlbokú náklonnosť, tak ich dokážem aj kruto potrestať.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama