Vlk v rúchu baránkovom....alebo outsider školy???

18. srpna 2013 v 16:57 | Tina |  Z každého rožku trošku



Každá z nás sa rada cíti výnimočná a sexi najmä ak máme pred sebou rande s niekým, o kom si myslíme, že je dokonalý. Ten jeho úsmev, keď nadvihne kútik svojich dokonalých pier, alebo oči, ktoré mu žiaria takou novou iskrou zakaždým, keď sa na nás pozrie. Dotyk jeho ruky, z ktorého sa nám zježia chĺpky na rukách...
Poznáme to však? Je to presne typ chlapa, pre ktorého chceme a musíme vyzerať dokonale, upravene a to nech sa deje čokoľvek. Moríme sa s diétami a topíme sa v mori zložitých cvikov, ktoré majú formovať našu postavu tak, aby bola očarujúca a aby upútala.
Ale občas sa za tým nevinným úsmevom a hlbokým kukučom môže skrývať niečo, čo zmení náš život nie práve pozitívnym smerom. Čo ak osoba sediaca oproti nám predstiera záujem o to, čo hovoríme ale v mysli má svoj vlastný scenár ako celé toto pre nás úžasné rande dopadne??? Ako odhalíme, či to, čo považujeme za dokonalosť nie je nočnou morou????
Odpoveď je jasná. Nijako. Aj ten najnevinnejší muž môže narobiť našich životoch skazy, z ktorých sa budeme len veľmi ťažko spamätávať. Každá drobnosť, ktorá by v nás inokedy vyvolala záujem nás bude odrádzať. Láska sa pre nás stane trápením do chvíle, kým sa nebudeme cítiť dostatočne silné na to aby sme si povedali: ,,STOP!!!"
Otázkou ale je či to v nás zanechá zmeny a aké budú vážne.
Lívia, moja dobrá priateľka z detstva je typ ženy, čo si z ničím nemusí robiť starosti. Je pekná, inteligentná, zábavná, milá s dokonalou postavou. Čas v jej prítomnosti letí ako splašený. Vždy, keď som potrebovala radu a mohlo sa to týkať čohokoľvek, bola tu pre mňa. Nie nepokladala za riešenie. Tvrdila, že každý problém má svoje riešenie presne ako každá zámka má svoj kľúč. Vždy bola plná elánu a pozitívneho myslenia za čo som ju hrozne obdivovala. Mala som pocit, že na svete neexistuje nič, čo by ju položilo. Lívia randila kedy sa jej zachcelo. A že zástup tých fešákov bol skoro nekonečný nebudem hovoriť....
Aj napriek tomu všetkému sa zdalo, že ani jeden z tých mužov ju nedokázal zaujať na dlhšiu dobu.
,,Hľadám dobrodružstvo a zároveň istotu. Hľadám vášeň ale tiež nehu, blázna zo zdravým rozumom..." často mi hovorievala, keď sa jej pýtala ako je možné, že je stále sama.
,,Ak chceš nájsť toho pravého, musíš vedieť čítať v ľuďoch." Bola jej odpoveď na otázku dokedy mieni takto pokračovať. Istý čas sa zdalo, že jej to čítanie vyšlo. Mala skvelého priateľa, ktorý bol do nej blázon. Pravidelne jej posielal milé darčeky, čo sme jej všetky samozrejme v tichosti závideli. Brával ju na krásne dovolenky a dal by jej všetko čo si povie. Díval sa na ňu, akoby bola jedinou ženou na tejto planéte. Až ma srdce pichalo, keď som to videla. Mysleli sme si, že onedlho príde pozvánka na svadbu no namiesto toho nás šokovalo, keď nám v jedno ráno povedala.
,,Je koniec."
,,ČO? Neblázni a prečo?" pýtali sme sa svorne v snahe dozvedieť sa viac.
,,Milan je príliš nudný." Sucho povedala a my sme na ňu len nemo hľadeli. Naozaj sa rozišla s takým chlapom len preto, že je podľa nej nudný? Ja som sa s ním pár krát rozprávala a mne teda nudný neprišiel. Ale nebola to moja starosť. Pár dní sa nič výnimočné neudialo a každá sme sa venovali svojej práci, keď tu sa jedného dňa objavil ON.
Len čo prešiel chodbou polovica žien išla do kolien. Tá jeho neskutočná vôňa, ktorá sa okolo neho šírila bola ako magnet. Viac ako polovica žien v našej firme krochkala blahom len čo ho videla a tie vydaté si aspoň smutne povzdychli.
Neskôr sme zistili že Tomáš, je v blízkom príbuzenskom vzťahu s naším šéfstvom. To znamenalo, že je za vodou po finančnej stránke. To bola šanca pre dievčatá, ktoré dôvtipne a trefne označil ujo Rytmus v jednej zo svojich piesni.
Tomáš ale vyzeral, že nie je s tých, čo dávalo nové šance nám, tým starším a múdrejším, ktoré svoj život nezakladajú na veľkosti a finančnom obsahu jeho peňaženky. Ani táto varianta sa neukázala ako účinná. Jedinou osobou, ktorá na Tomáša nehádzala úsmevy a tajomné pohľady bola Lívia.
,,Ja nebudem behať za ním. On príde sám." Povedala, keď som taktne vyzvedala, či sa jej Tomáš nepáči.
Pár krát sme ju obvinili, že je bosorka ale teraz si to myslím vážne. Najmä po tom, čo ráno zo širokým úsmevom vystúpila s výťahu spolu s Tomášom. Od samého prekvapenia som stratila reč a dívala sa na nich ako by som bola retardovaná.
,,Takže večer Liv?" spýtal sa jej Tomáš a ona koketne prehodila vlasy a zamrkala na neho spod mihalníc.
,,O siedmej."
,,Teším sa." Usmial sa na ňu a kráčal so kancelárie. Bola som priamym svedkom tohto ich koketovania.
,,No čo je opica onemela si?" drgla do mňa Lívia.
,,Ty zmija ty s ním máš rande?"
,,Máš dve uši a nepočuješ?" zasmiala sa a spolu sme sa posadili k stolu. Po zvyšok dňa som od nej ťahala informácie ako sa stretli a dali do reči. Potom som sa pýtala čo si dá na seba a kam idú. Domov som odchádzala zelená od závisti. Ja budem sedieť na gauči s kýblom zmrzliny a utápať svoj žiaľ prísunom kalórii z čoho mi zas narastie zadok do mega sloních rozmerov. Kašľať na to, mám depku tak žeriem!!!!
Snažila som sa nemyslieť na Líviu a na to ako si teraz ktovie kde užíva s Tomášom. Je to nefér môže mať ktoréhokoľvek prečo práve jeho? S takýmito myšlienkami som sa pokúsila zaspať a moc mi to nešlo a keď sa mi to podarilo želala som si zobudiť sa. Ráno ma bolelo brucho a cítila som sa ako nadutý balón. Nech žije ťažké jedlo na noc. Sotva som sa dotackala do kúpeľne, kde ma raná sprcha ako tak prebrala. Z čokolády sa mi vyhádzali vyrážky, takže som vyzerala ako niečo, čo by slangovo puberťáci nazvali ,,jebáková kalamita"
S výberom šiat som si nerobila nejaké starosti. A komu sa nepáči nech sa nepozerá no nie?
V práci som nedočkavo čakala na Líviu a jej pikošky zo včerajšej noci. Prešla hodina no ona sa stále neukázala. Tomáš bol už dávno v práci a koketoval s našimi ekonómkami.
,,To je divné." Pomyslela som si a skúšala som Livke volať. Nič nebrala. Po práci som tam zašla už s obavou či sa jej niečo nestalo. Keď mi otvorila zhíkla som. Tvár mala opuchnutú a pod okom modrinu ako svet.
,,Čo sa stalo?" spýtala som sa. Ona sa mi vrhla do náručia a plakala. Keď sa mi ju podarilo dostatočne upokojiť vysvitlo, že jej včerajšie rande sa stalo nočnou morou. Spočiatku to vyzeralo sľubne. Lívia nahodená v sexi šatách prijímala lichôtky a hádzala úsmevmi a Tomáš bol galantný a milý. Večera úžasná. Pred jej domom si začal trošku dovoľovať. Lívia si myslela, že je len trošku osmelený z vína tak ho nechala. Keď to však bolo neúnosne odmietla ho. Očividne sa v tomto bode rozchádzali ich plány na spoločný večer. Z idolu našej firmy sa behom sekundy vykľul hajzel najhrubšieho zrna a sviniar, ktorého by som najradšej bola na fleku zabila. Nakoniec som ju presvedčila aby zašla na políciu a znásilnenie nahlásila. Lekár ju prezrel a dal jej nejaké lieky a masť na rany.
Keďže u nás je spravodlivosť slepá a to doslovne Tomášovi sa nič nedokázalo lebo jeho kontakty sa o to postarali. Našťastie prestal robiť u nás ale preložili ho niekam inam. Lívia sa z toho spamätávala ešte dlho. Po tomto incidente na chlapov zanevrela na istý čas. Keď už sa nám to zdalo dlho, začali sme ju presviedčať, že nie všetci muži sú ako Tomáš. Snažili sme sa zbytočne. Tá jedna noc stačila na to, aby sa zo sebavedomej ženy stala osoba, ktorá mužov nenávidí. Nedalo sa jej to zazlievať. Rany, ktoré na jej duši zanechal Tomáš boli hlboké. Lívia bola presvedčená, že by sa jej to nikdy nemohlo stať, vedela predsa čítať v mužoch. Nakoniec sa ukázalo, že asi nie moc dobre. Pár dní som žila s jej názorom, že mužom sa nedá veriť, že myslia na jedno a nič iné ich nezaujíma. Názor som zmenila v jeden večer keď som sa vracala domov.
Vo výťahu som nechtiac do niekoho vrazila.
,,Prepáčte nevidela som Vás." Mumlala som zo sklonenou hlavou.
,,Tina?" oslovil ma ktosi. Zdvihla som hlavu a skoro som si cvrkla.
Baby predo mnou stál muž, ktorý bol stelesnením božstva. A hovoril na mňa!!! Chápete? Ja nie. Kde je chyba?
,,My- my sa poznáme?" neurčito som sa spýtala.
,,To som ja Daniel." Usmial sa.
,,Zo strednej." Povedal, keď mi stále nezapaľovalo.
,,Pane Bože Daniel? Ten Daniel? Môj Daniel?" skríkla som v návale endorfínvej bomby, keď mi došlo kto to je.
,,No tak nejako." Zasmial sa. Daniel bol môj spolužiak zo strednej a môj parťák na všetky problémy. Bol mojím dôverníkom a naopak. Až na to, že na strednej škole vyzeral akoby doma hladoval, nosil hrubé okuliare a neustále mal nos vrazený v nejakej knihe. A dnes? Je krásne opálený s pevným svalnatým telom, žiarivým úsmevom a bez skiel čo mu zakrývajú jeho úžasné modré oči.
,,Tak rada ťa zase vidím." Povedala som.
,,Ja tiež." Usmial sa. Prehodili sme spolu ešte pár slov, keď sa ma znenazdajky spýtal.
,,Nezájdeme niekedy na večeru?" v tej sekunde som zabudla, že mužov nenávidím a nadšene som súhlasila. Keď som to nadšene telefonovala Lívii povedala mi, že som blázon ak si myslím, že sa budeme rozprávať o minulosti. Nakoniec sa ukázalo, že mala pravdu. S Danielom sme sa nebavili len o minulosti ale aj prítomnosti a budúcnosti. Začali sme sa stretávať pravidelne a po roku a pol ma požiadal o ruku.
Možno záver tohto článku nezodpovedá jeho názvu ale je tu myšlienka, ktorá je dôležitá. Nie vždy to pekné je dobré, to vieme. Učili nás, že s prázdnej misky sa nenajeme. Čo som tým chcela povedať je to, že to pekné nás vždy ohúri a zatieni niečo, čo je v našej blízkosti a môže to byť dôležité. Nesmejme sa preto nikomu za to, ako vyzerá alebo aký je. Ani tie najkrajšie z nás to nemajú ľahké. Pretože ich krása je zároveň aj ich prekliatím. A čo vy viete, či ten fešák, na ktorého zbožne zízate nebol kedysi outsiderom školy. A nikde ani nie je napísané, že muž, ktorý Vás ohuruje šarmom, má dobré spôsoby a zahŕňa Vás lichôtkami nie je nejaký psychicky narušený šialenec, ktorý si potrebuje niečo dokázať. Na záver by som povedala len toľko, že pri posudzovaní vždy používajte nielen srdce ale aj rozum. V mierke 50 na 50. Kombinácia oboch môže zachrániť nejednu nebezpečnú situáciu. Prajem úspešný lov... J
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama