Nobody Stop Me - 1.kapitola Stratená v spomienkach

31. srpna 2013 v 17:58 | Tina |  Nobody stop me

Svitlo ďalšie nové ráno a ticho panujúce v izbe náhle prerušilo hlasné a neodbytné zvonenie budíka, ktorého nepríjemný zvuk ma nakoniec prinútil otvoriť oči do nového rána a vystaviť tvár tvrdej realite. Druhým mínusom bolo, že ma prinútil opustiť bezpečie teplej postele aby som ho mohla umlčať. Taká som bola ja. Už od malička som mala problémy s ranným vstávaním a keď som mala budík na nočnom stolíku bez problémov som ho zaklapla a sladko si spala ďalej. Pravidelne som zaspávala a tým som na smrť vytáčala môjho startšieho brata, ktorý ma vozieval každé ráno do školy.
Čím som však bola staršia bolo mi jasné, že meškanie pri mojej profesii je nanajvýš nevhodné a tak som si zvykla vyliezť z postele ihneď po prvom zazvonení. Samozrejeme aj ja som len človek a občas, sem-tam, sa vyskytlo nejké to ráno, kedy som bezcielne dumala stratená vo svojich myšlienkach, prevaľujúc sa v teplých ako obláčiky mäkkých perinách. Aj toto ráno bolo jedným z takých...
,,Buď už konečne ticho!!!" zamumlala som ešte prispatým hlasom pretierajúc si unavené oči..
,,A daj mi aspoň jeden deň pokoj!", pomyslela som si, keď konečne prestal zvoniť. Pozrela som sa na ciferník a nepekne som sa zamračila. Mala by som vstať, ísť sa umyť a pripraviť sa na dnešok, no napriek tomu som sa hodila späť na posteľ a zostala som na pár minút ešte len tak ležať. Bála som sa zatvoriť oči aby som opäť nezaspala, dívala som sa na strop a celkom som sa ponorila do svojich myšlienok, ktoré sa mi rojili v hlave ako splašené včely. Myslela som na včerajší večer. Nemohla som prestať myslieť na Patrika a na záhadný spôsob akým sme sa zoznámili. Včera večer, ma Jessica spolu s Emmou, priateľky, ktoré som mnou prežívali mnohé dobrodružstvá, úspechy a sklamania, vytiahli do kaviarne, vraj len na chvíľku. Keďže som v ten večer nemala žiadne špeciálne plány, rada som s tým súhlasila. Posedieť si s ľuďmi, ktorých mám rada v príjemnom prostredí a uvoľnene sa baviť, tak taký mal byť pôvodne náš program. Lenže kedy mne vôbec vyšlo to čo som si naplánovala? Už by som si na to mohla zvyknúť no aj napriek tomu bol ten večer príjemný a plný prekvapení.
Emma bola moja najlepšia priateľka prakticky od malička. Veľa sme toho spolu zažili, vieme jedna o druhej takmer všetko. Dokonca sme spolu chodili do školy. Rada spomínam na to, ako sme sa naháňali za chalanmi, ako sme ustavične vymýšľali nové a nové hlúposti. Na chvíle, keď sme si vykladali, ako si predstavujeme muža svojich snov, čo budeme v živote robiť, ktoré krajiny chceme vidieť. Naše životy boli dosť úzko prepletené. Ale ani vo sne by ma nenapadlo, že skončíme spolu tak ďaleko mimo domu. Všetko sa začalo, keď som mala asi 20 rokov. Mamin brat strýko Matt, ktorý patrí už roky medzi veľmi uznávaných lekárov navrhol môjmu staršiemu bratovi, ktorý v tom čase úspešne ukončil štúdium medicíny a chcel pracovať ako záchranár, aby prišiel za ním do Francúzka, kde mu vybavil stáž na uznávanej klinike. Marc sa veľmi tešil z tej ponuky no zároveň to pre neho znamenalo ukončiť pekný a dobre sa vyvíjajúci trojročný vzťah so svojím dievčaťom, ktorým bola práve Emma. Spomínam si na dlhé rozhovory, keď ma prosil o radu. Bol z toho veľmi nešťastný no napokon sa rozhodol. Túžba niečo dosiahnuť a môcť pomáhať nakoniec zvíťazila a on odišiel. Emmu to veľmi vzalo a veľmi dlho sa z toho nevedela dostať. Trávila som s ňou veľmi veľa času, snažila som sa ju rozptýliť, priviesť na iné myšlienky, zoznámiť s novými ľuďmi. Neskôr sme spoločne začali študovať. Obe sme si zvolili medicínu, no každú z nás lákal iný odbor. Ona od malička chcela byť doktorka, ale že z nej bude súdna lekárka so sľubne sa vyvíjajúcou kariérou, ktorá bude raz pracovať v tíme s tými najlepšími lekármi nikto netušil. Počas školy sa Emme podarilo získať stáž v New Yorku v jednej z najprestížnejších nemocníc, kde jej ponúkli po stále miesto po ukončení štúdia. Ja som odišla o rok skôr, mohla som mať asi 22 rokov. Strýko Matt mi pomohol vybaviť pracovné miesto v jednom vychytenom výskumnom ústave. Vedúci bol jeho starý priateľ a pomohol mi zariadiť veci súvisiace zo školou, ktorú som dokončila práce v New Yorku. Najťažší bol pre mňa odchod z domu do neznáma, no postupne som si zvykla. Našla som si malý byt neďaleko práce. Keď som nepracovala v ústave alebo nebola v škole, pomáhala som v jednej malej reštaurácii. Peniaze som si poctivo odkladala aby som sa mohla po skončení školy presťahovať do vlastného. Môj šéf, doktor Jack Horn, mi povedal, že má pre mňa pripravenú pracovnú zmluvu a hneď po škole dostanem trvalé miesto s lepším platom. Veľmi som ho chcela a tak som drela ako otrok. Občas som bola v labáku zatvorená do neskorého večera. Potila som sa nad knihami aby som úspešne zvládla skúšky. Neskôr sa ku mne nasťahovala Emma. Ako 25 ročné sme úspešne ukončili štúdium a začali si budovať každá svoju kariéru. Ja vo výskumnom ústave, kde sa postupne po rokoch tvrdej práce ako dúfam vypracujem až na vedúcu laboratórnej sekcie a Emma v nemocnici v Greenwich Village v susedstve dolného Manhattanu, kde z nej raz bude jedna z najuznávanejších súdnych lekariek v New Yorku.
A Jesica? Tú som spoznala ešte krátko pred maturitou a zo začiatku sme sa nemali veľmi v láske. Iróniou bol aj fakt, že sme bývali kúsok od seba cez ulicu. Boli sme prakticky susedy. Môžem vlastne povedať, že sme sa nenávideli, teda skôr ja som ju nemusela. Jesica si ma pravdu povediac vôbec nevšímala. Za to ja som si ju všimla okamžite, kedykoľvek som s ňou išla v rovnakom školskom autobuse, hlasno a v kuse rozprávala a mne to liezlo na nervy. Občas ma to jej chichotanie a nekonečné bľabotanie veľmi nepríjemne dráždilo a musela som sa veľmi premáhať, aby som na ňu nevyštekla nepeknú poznámku. Mala som pocit, že ani nedýcha, pusa jej v jednom kuse chrlila nové slová, príhody a kto vie čo ešte. Ale keď sa nad tým lepšie zamyslím odhliadnuc od tej jej nekonečnej ukecanosti mi na nej nič iné neprekážalo. Vyzerala sympaticky, mala pekný úsmev a mala veľmi pôsobivé vystupovanie na to, že to bola puberťáčka. Ale osud zasiahol po svojom a nakoniec to zariadil tak, že sme sa v jeden večer dali do reči, keď si ku mne prisadla v jednej kaviarni a zistila som, že si s Jesicou veľmi dobre rozumiem, že je to milé a srdečné dievča s dobrým srdcom. No a od tej chvíle sme sa stali dobrými kamarátkami. Nečakane však odišla do New Yorku kde žije najdlhšie z nás. Na rozdiel odo mňa Jessica celú vysokú školu študovala v Amerike, kým ja som tu doštudovala posledné dva ročníky. Jess študovala v oblasti manažmentu a ekonomiky, začala pracovať ako osobná asistentka pre jedného veľmi vplyvného podnikateľa. Obdivovala jeho prácu a dúfala, že sa od neho veľa naučí a svoje poznatky použije na vybudovanie vlastnej firmy, po ktorej vždy túžila. Veľmi mi pomohla v čase, keď som sa cítila v tomto obrovskom meste opustená. Dala som na jej rady a o pár mesiacov som nemala najmenší problém ani s dopravou, ani s ničím iným
Ako Jessica, tak aj Emma sú pre mňa vzácne osoby, ktoré mi v mnohom pomohli, podržali ma keď som to potrebovala. Viem, že sú to priateľky na ktoré sa môžem kedykoľvek spoľahnúť. Vlastne takých osôb je viac, oveľa viac... .
Sedeli sme pri našom najobľúbenejšom stole, v malej útulnej kaviarničke, ktorú sme si obľúbili nielen kvôli tomu, že bola lacná, ale bol tu príjemný personál, prostredie a nefajčilo sa tam. Nadšene sme debatovali, už ani neviem o čom presne, keď sa v jednej chvíli otvorili dvere a dnu vošiel mladý ale veľmi sympatický muž, ktorý ma hneď upútal. Vysoký, štíhly mal blond vlasy, na perách sa mu pohrával mierny úsmev. Bol to ten typ muža, taký, za ktorým sa mnohé ženy na ulici iste otočili, len aby si ho mohli poriadne obzrieť. Na prvý pohľad sa mi zdalo že má hnedé oči, no nebola som si itá. Kráčal uvoľnene ale pôsobil sebaisto. Keď prešiel popri nás zacítila som jeho jemnú nie príliš výraznú sviežu vôňu, ktorá sa k nemu presne hodila. Kým som ho v rýchlosti hodnotila a odhadovala, on si pokojne sadol k vedľajšiemu stolu objednal si teplý čaj, prehodil zopár slov s čašníčkou. Vtedy som si všimla že má nádherný úsmev, taký srdečný a hravý. Potom sa začítal do knihy, ktorú si priniesol so sebou. Nemohla som z neho spustiť oči. Vyžarovalo z neho niečo, čo priťahovalo moju pozornosť ako magnet. Zrejme cítil, že naňho neustále hladím, lebo odrazu zdvihol hlavu od knihy, obzrel sa okolo seba a naše pohľady sa stretli. Nedalo mi a usmiala som sa. Úsmev mi opätoval a znovu sa venoval knihe.
,,Zem volá Viky, haló my sa s tebou rozprávame alebo sa o to aspoň snažíme počuješ nás vôbec????"
,,Áno počujem vás", odvetila som, pretože som si náhle uvedomila prítomnosť mojich zvedavých priateliek.
,,Kam si sa to pozerala?" hneď začala vyzvedať Emma.
,,Myslím, že viem kam!" povedala Jesica a vzápätí dodala.
,,Naša Viky nevie spustiť oči z toho mladého muža pri vedľajšom stole. Veď sa pozri stále sa tam pozerá" zasmiala sa spokojne Jessica a upila si s nápoja.
,,Vôbec neviem ako nato tak rýchlo prišli. To som bola až taká strašne nápadná?" prebehlo mi mysľou.
,,Prestaňte to nie je pravda, náhodou som sa na neho pozrela, keď sa rozhliadal okolo, tak som sa usmiala no, kde sme to skončili?" pokúsila som sa prehodiť na inú tému, pretože ako poznám Jesicu a Emmu obe by boli schopné ísť k tomu mladému mužovi, a bŕŕŕŕ, ani na to nechcem myslieť. Aj keď by som na druhú stranu v tomto prípadne ich pomoc ocenila. Ja som strašne hanblivá v nadväzovaní kontaktov, kým sa ja odvážim niečo podniknúť tak to trvá.
,,Práve som ti hovorila, že príde Kevin. Volal ,že v práci skončil skôr a chce sa so mnou stretnúť."
,,Viky počuješ ide sem!" panikárila Jesica.
,,Áno Jess , počujem ťa no tak príde sem, čo je na tom také zvláštne? Máš obrovskú šancu povedať mu, že sa ti páči." vyletelo zo mňa, kým som očkom sledovala neznámeho muža, ktorý bol zahĺbený do príbehu. Vyzeral zaujímavo keď čítal, no nemohla som sa na neho príliš dlho pozerať baby by si to iste všimli.
Odrazu mi došlo, prečo je pri stole také ticho, trvalo mi to len pár sekúnd aby som si spomenula na slová, ktoré som povedala a trpko som ich oľutovala. Nastalo päť minútové ticho, no mne to pripadalo akoby trvalo celú večnosť. A potom to prišlo......
Kevin bol môj dobrý kamarát z detstva. Chodili sme spolu do školy, lenže keď mal asi pätnásť rokov jeho rodičia sa rozviedli a on sa presťahoval s mamou do Chicaga. Neustále sme si písali a veľmi sa tešil, keď som mu oznámila, že sa sťahujem do New Yorku. Občas, keď bol na služobnej ceste v New Yorku sme sa stretli a niekam sme zašli. Raz ma pred pár týždňami prišiel navštíviť práve v čase, keď bola u mňa Jessica. Z Kevinovej strany to bola láska na prvý pohľad. Vedela som, že Jesice sa páči od toho stretnutia ho často spomínala a neskôr sa priznala, že je s ním v kontakte. Obaja mali tendenciu získavať o sebe vzájomné informácie cezo mňa. Občas som mala pocit, že som ako informačná agentúra. Kevin vždy, keď sme sa spolu rozprávali zmenil tému tak nenápadne, že som si to ani neuvedomila a odrazu sme sa rozprávali o Jesice. Povedala som mu všetko na čo sa pýtal.
,,Mal by si ju pozvať na rande" navrhla som mu nečakane.
,,Myslíš? Ale čo ak nebude chcieť? Čo ak sa jej nepáčim? Čo ak to nejako pokazím?..." zasypal ma otázkami.
,,Kev, prestaň ty panikáriš a to je predsa moja parketa! Upokoj sa. Jess je skvelé dievča a páčiš sa jej ver mi, určite tvoje pozvanie neodmietne."
,,Tak to skúsim." povedal a potom sme sa už bavili o iných veciach. Kevin je pre mňa ako druhý brat naučil ma mnoho vecí za ktoré som mu vďačná. Vždy bol a je ochotný mi pomôcť. Mám ho veľmi rada. Toľko sme toho spolu prežili aj dobrého aj zlého viem o ňom všetko a on vie všetko o mne.
Viem si predstaviť ako sa asi chudák musel cítiť, keď vošiel do tej kaviarne a videl tú hroznú scénu, ktorá sa práve odohrávala pred jeho očami.
,,Viky, Ty si sa zbláznila alebo čo? Sama na čosi také nemáš odvahu a mne povieš toto? A ako si to vlastne predstavuješ? Čo mu mám podľa teba povedať? Vieš Kevin ja som ti len chcela povedať, že ma neuveriteľne priťahuješ, že si sexi a že sa mi páčiš, že by som s tebou rada išla na rande????!!!!!!!" vravela Jesica zvýšeným hlasom na celú kaviareň. Emma a ja sme zostali len neveriacky pozerať čo to do nej vošlo. Mala som trošku aj strach, pretože obvykle na moje slová nereagovala tak prudko. Aj Kevin bol v momente červený a nevedel čo má robiť. Chcel sa pomaly vytratiť a prísť neskôr, aby dal Jessice čas na upokojenie a ona nemala ani tušenia, že bol účastný na tomto trapase. Možno by sa mu to aj podarilo keby sa medzi dverami nezrazil s čašníčkou, ktorá bola pozbierať poháre z vonkajšej terasy. Rinčanie rozbíjajúcich sa pohárov donútilo Jesicu obzrieť sa a keď zazrela vo dverách červeného a zúfalého Keva takmer to s ňou seklo. Do očí sa jej vtisli slzy, ktoré sa snažila potláčať schytila svoju tašku a utiekla. Netuším síce prečo lebo Jesica by sa tomu normálne zasmiala. Preto ma to prekvapilo, lebo nezvykla pred niečím utekať. Takú reakciu by som skôr zvolila ja. Zamkla by som sa doma na desať zámkou a pol roka nechodila von, ale Jessica taká nie je, preto som bola zaskočená jej reakciou. Kevin zostal stáť nevediac, čo má robiť. Tváril sa zúfalo, keď okolo neho Jess prebehla.
,,No tak načo ešte čakáš bež za ňou!" zvolala som piskľavým hlasom.
,,Nenechaj ju len tak odísť" dokončila Emma.
On nebol z tých, ktorým treba vravieť dvakrát. Mávol rukou na pozdrav a vybehol z kaviarne.
,,Tak to som zvedavá ako to dopadne." šepla napokon Emma keď už sa všetci Tí, ktorí boli svedkami tejto na prvý pohľad trápnej udalosti otočili k svojím stolom .
,,Myslíš ,že im to vyjde? " spýtala sa ma Emma.
,,Áno, podľa mňa, áno. Ale bavme sa o niečom inom, ako sa má Lucas a kedy sa vlastne vráti?" vyzvedala som.
,,Mal by prísť už zajtra Viky ani si nevieš predstaviť, ako sa naňho teším, onedlho bude svadba a potom s ním budem celý život. Už sa neviem toho dočkať." štebotala si šťastná Emma.
Lucas bol podnikateľ, ktorý mal menšiu stavebnú firmu v Londýne. Zdedil ju po starom otcovi. Jeho otec , ktorý sa stal podľa testamentu dedičom mu ju prenechal aby Lucas mohol ukázať čo všetko dokáže. Kým sa Lucas staral o menší podnik, jeho otec viedol omnoho väčšie a viac prosperujúce podniky. Emmin nastávajúci pochádzal z dobre založenej rodiny. S Emmou sa zoznámili na Floride, kde sme boli na babskej dovolenke spolu s mojou sestrou mladšou sestrou Christinou. Lucas tam bol v tom čase u brata na návšteve. S Emmou si rozumeli úplne parádne. Boli akoby jeden pre druhého stvorený. Dopĺňali sa a tvorili okúzľujúci pár. Lucas je vysoký muž so športovou postavou, bloňdák, s nádhernými modrými očami. Zo začiatku mi pripadal ako by sa vôbec nevedel poriadne odviazať a zabaviť sa, ale dnes po tých troch rokoch čo ho poznám, môžem s čistým svedomím povedať, že to vie najmä vďaka Emme ktorá ho to doučila. Dokonca povedal, že na Emme miluje to, že je zdravo strelená a že sa vie odviazať.
Pred trištvrte rokom požiadal Emmu o ruku a ona súhlasila. Som rada, že je šťastná aj napriek tomu, že viem čo bude nasledovať, keďže on nemôže firmu nechať len tak napospas, odsťahuje sa s ním Emma do Londýna. Keď mi oznámila túto správu šokovalo ma to, ale je to jej rozhodnutie a ak ju to urobí šťastnou nebudem o tom rozprávať a vyhovárať jej to. Dala som si sľub, ktorý je síce pre mňa ťažké dodržať ale nepokazím predsa Emino šťastie hlúpymi poznámkami.
,,Vieš ja to Jeesice veľmi prajem. Už bolo na čase aby si začala užívať. A keď už sme pri tom čo ty? Hm nenašiel sa nejaký pán záhadný?" povedala hlasnejšie ako bolo potrebné a zasmiala sa. Otočila hlavou a očami zaletela k mladému mužovi, na ktorého som medzi časom úplne zabudla.
,,Prestaň!" povedala som a pocítila som ako sa červenám.
,,Ale no ták Viky, upokoj sa. Veď si spomeň ako som ja vyvádzala keď sme išli s Lucom na prvé rande." pripomenula mi.
Z nášho rozhovoru nás vytrhlo zvonenie Eminho mobilu na ktorom svietila Lucasova fotka.
,,Aha mi o vlku a on práve volá." šťastne sa usmiala.
,,Áno miláčik.... čóóóóže kde?? Moment hneď som tam, aj ja teba, papa o chvíľku."
,,Čo?? To bol Lucas on je tu??" spýtala som sa v rozpakoch.
,,Áno je tu a prosím nehnevaj sa ale musím utekať tak strašne sa naňho teším. Nehneváš sa???" spýtala sa ma previnilo Emma, pričom sa musela premáhať aby nevybehla splašene preč.
,,Ale pravdaže nie moja bež a pozdrav ho odo mňa." súrila som ju.
,,Neboj sa budem ahoj!" zakričala mi a už jej nebolo.
Odrazu som zistila, že som pri celom stole sama. Zdvihla som sa, že pôjdem pozrieť čo robí Lusy, ktorá bola čašníčkou v tom podniku. Bola vždy príjemná a usmievavá a veľmi dobre sa s ňou dalo porozprávať. A keďže práve mala voľnejšiu chvíľku dali sme sa do reči. Sedela som pri bare a v zápale rozhovoru s Lusy som celkom zabudla na toho sympatického mladého muža len kúsok odo mňa.
Zrazu prišiel k Baru a mne sa neuveriteľne rozbúšilo srdce. On sa len spýtal :
,,Dobrý večer mohol by som si prisadnúť slečna?"
,,Nech sa páči" nezrozumiteľne som zamumlala a cítila som červeň, ktorá mi vystupovala do líc. Lusy medzitým odbehla obslúžiť nových zákazníkov a ja som ostala pri bare sama s tým neznámym a neuveriteľne očarujúcim fešákom. Na podiv som bola uvoľnená a aj napriek priebehu večera som mala dobrú náladu.
,,Volám sa Patrick" povedal veselým hlasom a podal mi ruku.
,,Vi- Viktória" zakoktala som sa.
,,Takže Viktória veľmi ma teší." povedal a potriasol mi rukou.
,,Všimol som si, že tu posedávate sama. Vaše priateľky, sú celkom zábavne, ale prečo Vás tu nechali samu???" vyzvedal.
,,Láska je nevyspytateľná. Občas dokáže poriadne okoreniť život." povedala som a on sa nad mojimi slovami len pousmial.
,,V tom s Vami súhlasím. Chodíte sem často?"
,,Rada sem chodím je to jeden z mála dobrých podnikov." povedala som a obzrela som si tú nie príliš veľkú kaviareň.
,,Je to tu fajn, ale hovorí Vám niečo podnik Cardinale?" spýtal sa a zvedavo sledoval moju reakciu.
,,Nie, to nepoznám čo je to za kaviareň?"
,,Je to reštaurácia so živou hudbou, príjemným personálom a v peknom prostredí." vysvetľoval mi. Povedala som si, že si zistím kde to je a pôjdeme to s Alex omkrnúť.
Po chvíli som zistila, že s Patrickom si veľmi dobre rozumiem, máme toho veľmi veľa spoločného. Bolo nám super , rozprávali sme sa o všeličom smiali sme sa a ani jeden z nás si neuvedomil ako medzitým pokročil čas. Napokon to celé ukončila Lusy:
,,Som veľmi rada že sa bavíte, a že vám je fajn ale už pred hodinou som mala zatvoriť".
,,Panebože to už je toľko hodín???" neveriacky krútil hlavou Patrick.
,,Prepáč stratila som pojem o čase mrzí ma to." ospravedlňovala som sa. Rýchlo som si zobrala veci zaplatila som účet, aj za to čo sme pili s dievčatami a odišli sme. Pred kaviarňou sme sa rozlúčili, a každý si išiel po svojom.
,,Tak ti prajem dobrú nôcku a sladké sníčky" zaželal mi.
,, Aj tebe a pekne sa vyspi" odpovedala som mu.
Z môjho dumania ma nakoniec vytrhlo šteklenie na nohách. Okamžite som precitla späť do reality. Za oknami už rozvidnievalo.
,,Vyzerá to na celkom pekný letný deň." povedala som si sama pre seba. Ozvalo sa nesmelé zaštekanie a vzápätí prosebné kňučanie. Bol to Bady môj malý chlpatý nezbedník.
,,Áááhoj chlpáčik môj jediný" povedala som vzala ho do náručia a dala mu sladký božtek na ňufáčik. Bady je štvormesačné šteniatko zlatého retrievra ,ktoré som dostala od rodičov k tohto ročným 26 narodeninám. Radostne vrtel chvostíkom a olízal ma na tvári.
,,Tak poď miláčik, ideme sa napapať" vyhlásila som napokon a vyliezla z teplej postele a ukončila spomínanie. Natiahla som si na seba môj obľúbený saténový župánik, ktorý som dostala od Christiny. V kuchyni som otočila rolety tak, aby sa slnečné lúče dostali dnu . Otvorila som dvere na terasu a pustila som do vnútra aj teplý letný vánok.
So šálkou kávy som sa presunula na terasu a dívala sa, ako sa Bady veslo naháňa po malej záhrade. Chtiac, nechtiac som sa opäť vnorila do spomienok. Tentoraz na deň, keď som pred dvoma mesiacmi videla v ponuke na predaj tento dom, neváhala som. Pochádzam z rodiny, ktorá je na tom finančne celkom dobre no nikdy som nemala veľké nároky. Bude to hlavne výchovou mojich rodičov, ktorý sa napriek všetkému snažili naučiť nielen mňa ale aj mojich súrodencov samostatnosti a sebestačnosti.
,,To že peniaze máš, neznamená, že s nimi vieš pracovať, Vždy musíš mať rezervu, na ktorú môžeš siahnuť v prípade núdze." Opakovala mi dokola mama. A mala pravdu hoci mi trvalo kým som to pochopila, pretože ako každý puberťák aj ja som chcela hrozne veľa vecí a z toho čo som mala sa mi šporilo ťažko. No ani ma nenapadlo ísť za rodičmi a pýtať si peniaze na kávu, kino, či nákupy. Hoci otec mi sem tam dal nejaké tajné chechtáčiky, pred mamou sa o tom nehovorilo. Moja mama je uznávaná domová dizajnérka a pred pár rokmi zabŕdla aj do záhradného dizajnu. Veľmi sa jej v práci darí o čom svedčí aj množstvo objednávok. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sme sa presťahovali do Los Angeles. Ľudia si tam na svoje záhrady a bývanie potrpia. Otec vlastní celkom slušne prosperujúcu stavebnú firmu. Keď som sa sťahovala z domu, dali mi rodičia peniaze na byt, ktorý som im ukázala. Presne takto postupovali aj v prípade môjho brata, a rovnako pomôžu aj Christin, ktorá ešte stále žije s nimi. Je to taká takzvaná finančná injekcia na štart do života. Milovala som svoj malý útulný bytík aj tak som väčšinu času trávila v práci len aby som sa dostala tam kde dnes som. No a potom som uvidela tento domček. Zamilovala som si ho na prvý pohľad. Vedela som, že ak sa rozhodnem pre jeho kúpu bez hypotéky to nebude možné. Okamžite som si vybavila obhliadku a len čo som vošla dnu, vedela som, že tento domček je presne to čo hľadám. Nie je veľký ale mne tie tri izby bohate stačia. Obývačka je spojená s priestrannou kuchyňou, z ktorej vedú balkónové dvere na terasu. Z tej väčšej izby, ktorá bola prepojená s kúpeľňou som si urobila spálňu. A z tej druhej sa stala hosťovská izba. Malú komôrku som musela nechať stavebne upraviť, čím vznikala kúpeľňa s toaletou. Síce ma tie úpravy niečo stáli nakoniec bolo všetko podľa mojich predstáv. Ako sme sa nasmiali, keď sme s Alex, Jessicou a Emmou nosili škatule s vecami a presúvali nábytok. Keď už bolo všetko hotové sadali sme si a oddychovali sme. Objednali sme si pizzu, pustili sme si dobrú hudbu a otvorili sme si vínko. Alex to zrealizovala do posledných detailov.
Alex je osôbka, ktorú som spoznala celkom náhodne na jednom stretnutí s Jesicou. Obe chodili do tej istej školy, len Jesica bola o tri roky staršia. Nezabudnem na ten deň, keď som ju prvý krát stretla. Jej rodičia vlastnili kaviareň pri Central Parku, kam sme si Jesicou v čase obednej prestávky radi chodili dať kávu, pretože sme to mali obe blízko do práce. Keď som ju videla prvý krát povedala som si v duchu:
,,Tak táto osoba je riadny živel."
A nemýlila som sa. Energia, ktorá z nej vždy išla na ostaných, bola obrovská, šibalský úsmev a bláznivé nápady mi okamžite sadli do nôty. Videla som v nej seba a to sa mi páčilo. Neskôr, keď sme sa začali pravidelnejšie stretávať, sme sa zblížili natoľko, že som o nej zistila veľa zaujímavého. Mali sme toho toľko spoločného až sa mi to veriť nechcelo. Smiali sme sa až nás bruchá boleli a to aj celkom bez príčiny. Alex mi vždy vedela zdvihnúť náladu. Vypočula, ma poradila, mi pomohla a našla si vždy čas. No neexistovalo, keď jej niekto chcel do niečoho rozprávať, nemal šancu. Alex je cieľavedomá a ide si za svojím. Vždy chcela pracovať za barom. Mala barmanské kurzy a robila neuveriteľné nápoje krásnych farieb a exotických chutí. Mala pred sebou veľké ciele a poctivo na nich pracovala. Nikto z nás nepochyboval o tom, že nevyjdú.
,,Krásny deň na prechádzku ,čo povieš Bady?" spýtala som sa, keď som sa opäť prebrala zo spomienok. Bady mi dal svojím brechotom najavo, že súhlasí. Po výdatných raňajkách a kávičke sme vybehli s Badym do parku. Behali sme šantili, naháňali sme sa za loptou a nakoniec sme odpočívali v tieni stromov. Pozorovali sme náhodných okolo idúcich. Badyho hravá povaha priťahovala veľa pohľadov. Malé deti na neho nadšene ukazovali a chceli sa s ním hrať. Z tejto idyly nás vyrušilo zvonenie mobilného telefónu. Volala mi Jesica.
,,Prosím?" spýtala som sa a nevedela som sa dočkať toho, keď mi povie ako to dopadlo večer. Bola som zvedavá ako to s Kevinom vyriešili.
,,Ahoj neruším? Chcela som sa ti ospravedlniť za tú scénu včera večer mrzí ma to ja... no... veď vieš ...ide o to, že ..."
,,Jess je to OK, tak už ma nenapínaj a hovor no...!" domáhala som sa informácii. Po asi trištvrte hodinovom telefonáte som sa dozvedela že Jess má dobrú náladu a spoločne s Kevinom sa mali úplne fantasticky a prežili krásny večer, že sa vyrozprávali do sýta a dnes idú spolu znovu von. Usmiala som sa nad myšlienkou, že by bol z nich skvelý pár. Pomaly sme sa z Badym dali na cestu domov.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama