Love in the Dark - 5, kapitola

26. srpna 2013 v 19:51 | Tina |  Love in the dark


Čas plynul ďalej no isté veci sa zmenili. Rok utiekol ako voda a moje narodeniny prehrmeli tentoraz bez katastrofy. Za ten čas som sa naučila mnoho kúziel. Mama ma varovala aby som ich nevyužívala. Will a Tiff nemohli byť v jednej miestnosti bez toho aby sa nepohádali. Kam sa podeli tie ich letmé pohľady?
Muselo sa niečo stať. Prišla som na to keď som si nechtiac vypočula rozhovor Tiff a jej otca.
,,Ten sopliak je pre nás bezcenný. Nikdy si nezačínaj s niekým kto má prsty vo vražde."
,,Otec nepreháňaj to. Je to len namyslený idiot, ktorý si myslí, že svojím výzorom dostane všetko. Ale v hĺbke duše viem, že to nie je zlý človek." Bránila ho Tiff.
,,Jeho otec zabil tvoju matku." Ostro zavrčal. Ale to bola lož. O Tiffinej rodine je v mojej knihe ,,kúziel" viac než jedna stránka rovnako ako o Willovej. Viem oveľa viac ako by som chcela. Nepáčilo sa mi že jej otec chce zničiť možnosť na zmierenie a potom mi to došlo. On nechce aby nastalo prímerie. Neprestane kým jeden z nich neprehrá.
,, Ale veď mama je doma." Ozvala sa prekvapene.
,,Tá žena nie je tvoja matka."
,,Čo prosím?"
,,Miláčik z celej rodiny sme zostali len my dvaja. Možno už chápeš prečo sa ťa snažím chrániť."
Vtedy som vyšla spoza rohu a tvárila som sa prekvapene.
,,Dobrý deň." Pozdravila som.
,,Ahoj." Povedal a nervózne si pomädlil ruky.
,,Tiff mám na teba jednu otázku ale asi nie je vhodný čas večer ti zavolám." Navrhla som a kráčala som preč. Či som chcela alebo nie musela som použiť to kúzlo. Doma som otvorila knihu a prečítala si ešte raz čo spusteným tej kliatby riskujem. Zdesene som si uvedomila, že obaja musia najprv zomrieť.
Našťastie som našla niečo, čím dokážem zvrátiť a zároveň ochrániť ich spoločný vzťah.
Vytrhla som papier z bloku a napísala som si formulu.
Eco do pasado, o que escoitar hoxe. Combinar estas dúas almas pegadas pode. Resistencia de unión e amor xuntos. Deixalos onde queira que van sempre serán dous.
Dúfala som, že to zaberie. Potom som zavolala Willovi, ktorý mi povedal, že ide von s chalanmi. Vedela som kde bude. Potom som zavolala Tiff.
,,Ahoj čo stváraš?"
,,Hrozne sa nudím." Povedala.
,,Neskočíme do klubu?" navrhla som. Cítila som sa hrozne, keď som pomyslela na pravý dôvod môjho plánu.
,,Jasné, konečne niečo vzrušujúce." ozvala sa nadšene. Dohodli sme sa na čase a mieste.
Nervózne som prešľapovala pred klubom kým sa nezjavila.
,,Ahoj." Usmiala sa.
,,Prišla si."
,,A čo si si o mne myslela?" objala ma a spolu sme vošli do klubu. Sadli sme si za stôl a dali si drink. Keď sme dopili zašla som k baru, kde som ,,náhodne" stretla Willa.
,,Ahoj čarodejnica." Pozdravil ma ako vždy. Škoda, že nemal tušenia ako blízko sa trafi. Zvláštne vlastne aj ja som mu dala prezývku, ktorá je pre jeho nový život výstižná. Že by to bol osud?
,,Pomaly cuciak."
,,S kým si tu?" vyzvedal
,,Dnes to nie je nič pre teba." Povedala som rázne.
,,To ma zaujíma. Kto je to?" nedal pokoj.
,,Tiff." Nadhodila som opatrne.
,,To znelo ako Haf." Rozosmial sa. Opäť celkom blízko trafil.
,,Nechápem prečo ju nemáš rád." Čudovala som sa.
,,Neviem asi inštinkt."
,,Zvláštne ani ona nemusí teba."
,,A čo som jej urobil?"
,,To mi nikdy nepovedala." Klamala som pretože som vedela, kde je problém.
,,Ale ty si ma neodpísala že nie Cell?"
,,Nie Will aj keď by som mohla za tie hlúpe vtipy." Dodala som a vtedy sa k nám pridala Tiff. Napadlo ma to nečakane ale vedela som, že Will to pre mňa urobí najmň ak ho poprosím mene nášho priateľstva. Nepáčilo sa im to ale kedže ma mali radi podnikli to.
Nenávidela som sa najmä po tom čo im musím urobiť. Rýchlo som sa doviezla na čistinu ďaleko od mesta. Nepočítala som ale s tým, že sa tam objavia rodičia oboch priateľov. Dvihol sa vietor a oblohu preťal blesk. Takmer sa všetko pokazilo. Nakoniec som formulu kúzla vyslovila včas.
Videla som Willa padať do priepasti no pomocou kúzla som zabránila aby sa dolámal. Tiff mala na krku rany po uhryznutí ale žila aj keď bola v bezvedomí.
Willovi som ošetrila ranu, ktorú mu na ruke zanechal Tiffin otec. Neostávalo mi nič iné ako čakať. Ako prvá sa prebrala Tiff.
,,Čo sa stalo?" spýtala sa a držala sa krku na mieste kde mala ranu.
,,Ani neviem ako začať." Ozvala som sa.
,,Cell? Kde si sa tu vzala? Prečo sa cítim taká slabá a prečo ma tak hrozne bolí hlava? A kde dopekla je ten idiot, čo takmer zrazil toho vlka?"
,,Všetko sa dozvieš Tiff no najskôr." Vstala som, chytila jej hlavu do dlaní a začala som odriekať formulu. Bolesť odišla tak rýchlo ako prišla.
,,Páni Cell to bolo ako kúzlo." Usmiala sa.
,,Aj bolo." Povedala som pomaly. Začala sa smiať. No keď som skončila s vysvetlím pozerala na mňa bez pohybu.
,,Tak si to zhrňme. Zabila si ma a stal sa zo mňa vlkolak? A ako odčinenie sa mám tešiť na to, že pri premenách počas splnu ma nebude trhať od bolesti ale ráno sa mám pripraviť na bolesť hlavy? A k tomu všetkému si ma spútala s mojím úhlavným nepriateľom???"
,,Tiff."
,,Volám sa Nefertiti." Prerušila ma.
,,Ja viem kto si."
,,Ale ja neviem kto si ty. Verila som ti a pozri čo si zo mňa urobila. Pripútala si ma k môjmu nepriateľovi. A dobre si vedela ako sa naše rody nenávidia. Prinútila si ma aby som ho chránila a teraz čakáš že sa ti poďakujem?"
,,Nie to nie. Viem, že sa hneváš ale inak to nešlo. To nezmyselné zabíjanie nevinných musí prestať. Ty a Will ste na to stvorený. Dávno pred vašim narodením bolo predpovedané že to tak bude."
,,Prestaň s tými blbosťami." Zasyčala a chcela odísť. Zastavila som ju mávnutím rukou sa ocitla v ohnivom kruhu.
,,Pusti ma."
,,Nie Tiff, či chceš alebo nie musíš sa s tým zmieriť. Ja nie som tvoj nepriateľ ale to časom pochopíš. A aby si tomu verila dávam ti dar vízii a čítania myšlienok. No každé zneužitie na zneuctenie alebo usmrtenie človeka nezostane bez trestu.
,,Iste to mi tak málo veríš?"
,,Verím ti tak ako doteraz a v mene nášho priateľstva ti dávam dar nesmrteľnosti."
,,Čo?" spýtala sa vyšším hlasom.
,,Budeš žiť po boku Willa kým Vaše rody neprestanú súperiť."
,,A to je trest alebo odmena?"
,,Ber to ako chceš."
Tiff sa otočila a zmizla v lese. Krátko po nej som počula ako sa preberá Will. Dobre a je to tu znovu. Bála som sa a veľmi že ma odpíše a aj Will. Hneval sa to je jasné videla som mu to na očiach. Nikdy pred tým sa na mňa tak nepozrel.
,,Prosím Will."
,,Nie Cell ako si mohla? Veril som ti."
Nadýchla som sa a potlačila som plač. Aj neho som uzavrela v ohnivom kruhu.
,,Wilfris či chceš alebo nie musíš sa s tým zmieriť. Ja nie som tvoj nepriateľ ale to časom pochopíš. A aby si tomu veril dávam ti dar obrovskej sily a rýchlosti ako aj možnosti voľne sa pohybovať za slnečného svetla bez toho aby to malo na teba vplyv. No každé zneužitie na zneuctenie alebo usmrtenie človeka nezostane bez trestu.
,,Iste to mi tak málo veríš?" položil mi rovnakú otázku ako Tiff.
,,Verím ti tak ako doteraz a v mene nášho priateľstva ti dávam dar nesmrteľnosti." Zopakovala som.
,,Budeš žiť po boku Tiff kým Vaše rody neprestanú súperiť."
,,Nečakaj moje ďakujem." Odsekol a rýchlo zmizol v lese. Až potom som klesla k zemi a rozplakala som sa. Ostáva mi len čakať, kým ma priatelia vyhľadajú ak sa vôbec pre to rozhodnú. Nenávisť je slabý pocit ja som im zobrala možnosť slobodne sa rozhodnúť.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama