Love in the Dark - 2, kapitola

6. srpna 2013 v 18:31 | Tina |  Love in the dark


Padol súmrak a otec konečne vyšiel zo svojej komnaty. Cez deň veľmi rád spal, čo som nikdy nechápal. Ja som nedokázal tráviť slnečné dni zatvorený v dome. Zakaždým, keď som sa ho na to pýtal povedal, že má veľa práce. Pamätám si, že keď som moc naliehal ako dieťa išiel so mnou, no pár dní na to ležal v posteli s teplotami. Dlho mu trvalo kým sa zotavil.
,,Will?" zavolal na mňa.
,,Prosím otec."
,,Dúfam, že dnes sa nechystáš ísť von?"
,, Mám sa stretnúť s chalanmi chceli sme ísť niekam von."
,,Urob pre mňa niečo a zostaň dnes večer so mnou." Nechápal som prečo ale vždy ma o to žiadal keď bol spln. Môj otec je prosto čudák ale ja ho mám rád. Rozpráva mi vždy také prihlúple príhody o vojnách medzi vlkolakmi a upírmi. Neraz som na to zbalil dievča.
,,Ja ale vážne chcem ísť von." Zaťal som sa. Nemal som chuť tráviť noc počúvaním o tom istom. To na mňa platilo keď som bol malý chalan a veril som tomu, že tieto bytosti naozaj existovali. Otec to vedel vždy tak presvedčivo povedať.
,,Brániť Ti nemôžem ale vystríham ťa. Buď opatrný." Prosil ma.
,,Ako si želáš."
S tým som odišiel. Díval sa za mnou neviem prečo ale cítil som to. Keby som vedel, že ho vidím posledný raz objal by som ho a povedal mu, že ho mám rád, že som nikdy neveril tým rečiam o tom, že je to starý čudák.
V meste som sa stretol s partiou. A vyrazili sme za zábavou. Len čo sme dorazili do baru, ktorý ako jediný v meste za niečo stál, sadli sme s k stolu a objednali si. Pohľadom som prešiel okolie aby som zistil, ktorá z dievčat ma oslovila.
,,Will aha tamtá ryšavá čo ty na to? Sleduj ako sa vykrúca." Šepkal mi môj najlepší kamarát Marcus.
,,Ja neviem."
,,Ale no ták, to predsa musíš vedieť." Zasmial sa.
,,Aj tak sa stavím, že ju do desiatich minut zbalíš." Vyhlási Josh a niektorí s ním súhlasili.
,,Prestane to nie je pravda."
,,Dobre uzavrime stávku. Vyberieme ti tu jedno dievča a ty ju musíš zbaliť."
,,To je pekne hlúpe."
,,Máš strach?"
,,Nie ale.."
,,Žiadne ale Will je to buď alebo." Uzavrel Josh.
,, Dobre ak ti to urobí radosť.Prosím."
Josh sa hodnú chvíľu obzeral a potom povedal číslo stola. Vstal som a šiel som k baru. Nemôžem sa tam zjaviť s prázdnymi rukami. Pri bare som stretol Celest. Poznám ju od malička. Je mi niečo ako moja sestra.
,,Ahoj čarodejnica." Usmial som sa a láskyplne som do nej štuchol. Vždy tvrdila, že je príbuznou jedného významného rodu, ktorý bol v časoch inkvizície upálený na hranici.
,,Obvinili ich z používania mágie." Hovorila vážne. Vždy sa mi vybaví jej hlas keď ju tak oslovím.
,,Pomaly cuciak." Vrátila mi s úsmevom.
,,S kým si tu?" vyzvedal som v nádeji, že ma zoznámi s nejakou slečnou. Neviem čím to bolo ale ženy som zbalil pomerne ľahko. Stačil môj úsmev a pohľad a sami sa mi dávali poznať. Nechápal som to.
,,Dnes to nie je nič pre teba." Povedala rázne.
,,To ma zaujíma. Kto je to?" nedal som pokoj.
,,Tif."
,,To znelo ako Haf." Rozosmial som sa.
,,Nechápem prečo ju nemáš rád." Čudovala sa.
,,Neviem asi inštinkt."
,,Zvláštne ani ona nemusí teba."
,,A čo som jej urobil?" zaujímalo ma.
,,To mi nikdy nepovedala."
,,Ale ty si ma neodpísala že nie Cell?"
,,Nie Will aj keď by som mohla za tie hlúpe vtipy."
Vtedy sa tam zjavila. Jej parfum mi udrel do nosa ešte skôr ako som ju zaregistroval. Premeriavala si ma a zazerala.
,,Odpáľ šteňa tu sa bavia dospelý." Povedal som a žmurkol som na Celest, ktorá sa zamračila.
,,No tak to pochybujem s tvojím IQ sa len veľmi ťažko môžeš nazývať dospelým."
,,O nie knihomoľka prehovorila." Zvraštil som tvár od predstieranej hrôzy.
,,Stále lepšie ako sa vláčiť s badnou vymletých bezmozgáčov, čo sa honia za loptou ako blázni."
,,Tomu sa hovorí šport."
,,Viem čo to je ty tupec."
,,A DOSŤ!" zakričala Cell. A obaja sme sa na ňu zvedavo pozreli.
,,Potrebujem ísť na vzduch." Povedala ale otočila sa ku mne.
,,Will poznáme sa dlho a ja ťa prosím v mene nášho priateľstva vezmi Tif domov."
,, Zbláznila si sa? Kto bude počúvať to jej štekanie?"
,,Prosím kvôli mne." Jej oči ma prosili. Súhlasil som v mene nášho priateľstva. Potom sa chvíľu bavila s tou šprtkou. Ja som zatiaľ išiel povedať chalanom, že musím na chvíľu zmiznúť, ale keď sa vrátim dokončím čo som začal.
Cell odišla a my sme vykročili von s baru. Bolo mi jasné že sa do seba pustíme. A mal som pravdu. Hádali sme sa od kedy som opustil parkovisko. Pevne som rukami zvieral volant a nútil som sa nemyslieť na to aké lákavé by bolo vyhodiť ju s auta. Bývala dosť ďaleko od mesta.
,,A čo ty si nejaká prírodná diva?" smial som sa.
,,Debil, tebe to tak budem vysvetľovať." Odsekla.
Zvedavo som si ju premeral. Bola celkom pekná. A vyžarovala z nej vnútorná sila. Vedela ma rozosmiať aj podráždiť môj hnev. No cítil som z nej niečo čo mi bránilo byť k nej milý. Vtedy sa na ceste zjavil vlk. Skočil som na brzdy. Zatrúbil som ale to zviera sa ani nepohol. Zaregistroval som ako Tif znervóznela a prosila ma aby som mu neublížil. Neviem prečo ale na moment som mal hroznú chuť zraziť ho. Zastal som. Vlk a na nás díval a potom zavrčal.
,, Vyzerá to akoby sme sa mu nepáčili." Povedal som.
,,Iba ak ty." Povedala a zhypnotizovane hľadela na toho tvora na ceste. Potom siahla na kľučku. Predbehol som ju a zamkol som auto.
,,Pusti ma."
,,No určite. Šibe Ti?"
,,Nič mi neurobí." Povedala presvedčivo.
,,Nevezmem si to na svedomie."
,,Nemôžeš ma tu držať."
,,Ani nechcem. SI tá posledná s kým by som chcel sedieť v zamknutom aute ale som chlap a von ťa nepustím."
,,Čože si ?"zasmiala sa. To stačilo aby sme sa do seba znovu pustili. Vtedy vlk zavyl a skočil mi na kapotu. Tif sa začala smiať no ja som zúril. Tá beštia mi doškriabe lak. Počul som ranu a vtedy vlk odletel. Niečo ho odrazilo.
,,Nieeeeeeeeeeee." Zakričala Tif otvorila dvere a vybehla do noci. Bežal som za ňou. Tá bláznivá baba nás oboch zabije. Vybehli sme na lúku a tam sme ich videli. Zápasili. Vlk a človek? Jeho zúrivý rev a červené oči ktorými na mňa pozrel som spoznal.
,,Otec?" zašepkal som.
To bláznivé dievča sa zakrádalo po kraji lúky ale ten čudný tvor si ju všimol a vrhol sa k nej. Vykríkol som a snažil sa jej pomôcť. Neviem prečo, hoci ma stále vytáčala svojimi poznámkami vedel som, že nemôžem dovoliť aby sa jej niečo stalo. Utekal som za ňou.
,,Tiff? Už idem, kde si?" kričal som z plného hrdla. V tu sekundu preťal oblohu blesk. A potom nastalo ticho tak nebezpečné, že som počul svoj vlastný dych. Díval som sa pred seba a vtedy som si ju všimol. Ležala v bezvedomí medzi stromami.
,,O nie." Zaúpel som a rozbehol som sa k nej.
,,Tiff?" oslovil som ju ale ona neodpovedala. Z rany na krku jej tiekla krv. Vyzeralo to akoby ju niečo pohrýzlo. Vzal som ju na ruky a chcel ju dostať do bezpečia auta, keď sa mi za chrbtom ozvalo agresívne vrčanie. Mal som pocit ako keby ten prašivý pes chcel aby som ju pustil. Nemohol by som utekať s ňou na rukách najmä nie ak je zranená. Opatrne som ju položil za seba. Vlk využil príležitosť a skočil po mne. Pocítil som ako sa mi zadrapil do ramena. Bolesť mi vystreľovala do mozgu. Dal som sa do behu. Vedel som, že ak zostanem zomriem. Vlk sa rozbehol za mnou. Ani neviem ktorým smerom som bežal. Bola tma. Dorazil som k útesu. Tam som zastal. To je môj koniec. Napadlo ma. Vlk bol blízko ceril na mňa zuby a vrčal. Ustupoval som po malých kúskoch ale tá beštia sa ku mne stále blížila. Ako keby ma chcela dostať na okraj a zhodiť dolu. Vtedy som počul praskot na kraji lesa akby niekto stúpil na polámané haluze. Zdvihol som zrak ale v tej sekunde som stratil rovnováhu a pošmykol som sa. Padal som chrbtom do priestoru. Dotyk zo zemou ale nebol tvrdý. Cítil som sa akoby som pristál do perín. Zamdlel som a viac si nepamätám. Netušil som kde som ani čo sa stalo, no keď som otvoril oči cítil som sa akosi zvláštne.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama