Desire for Revenge - Prológ

22. srpna 2013 v 18:10 | Simča/Tina |  Desire for revenge

(Soraya)
Noc rozprestrela svoje krídla a ja som sa cítila osamelá. Vedela som, že musím ujsť, musím sa skryť. Za nič na svete nedovolím, aby sa môjmu dieťatku niečo stalo. Bežala som hustým lesom v snahe nájsť úkryt. Mohla by som si poľahky pomôcť mágiou ale zriekla som sa jej pre ochranu dcéry, ktorú nosím pod srdcom. Započula som kroky. Stuhla som. Chcela som sa otočiť a utekať inou stranou, keď v tom....
,,Tatia, Tatia si v poriadku?" spýtal sa hlas môjho najlepšieho priateľa. Osoby, ktorej som od malička bezmedzne verila. Chránil ma, učil ma, stál pri mne. Nech sa stalo čokoľvek. Ako jediný mi podal pomocnú ruku, keď sa dozvedel, že pod srdcom nosím dieťa, ktorého otcom je obyčajný človek. Pomohol mi ukryť sa a sľúbil mi, že nedovolí, aby sa mne alebo môjmu bábätku niečo stalo. Keby sa to dozvedela moja rodina zabijú ma a dieťa tiež. Pre čarodejnicu z takej vysokej vrstvy, z akej som pochádzala bola predstava nemanželského dieťaťa navyše počatého s človekom zrada trestajúca sa smrťou.
,,Sebastian." Vykríkla som od úľavy.
,,Si v poriadku?" spýtal sa a prezrel si ma. Vtedy mnou prešla prvá vlna bolesti, ktorá mi skrútila všetky vnútornosti.
,,Ale nie.... myslím, že máme problém." Pozrela som na neho a v mojej tvári musel vidieť zúfalstvo.
,,Dobre pekne po poriadku. Najprv sa postaráme o to malé, ale nie tu..." Povedal a pomocou kúzla ma preniesol na miesto pod vysokou magickou ochranou. Tam sa presne v okamihu, keď na zem dopadli prvé lúče vychádzajúceho slnka narodila moja dcéra. Mala plavé vlásky a keď sa na mňa pozrela svojimi modrými očami, videla som oči jej otca. Muža, ktorého som bezmedzne milovala. Prvý dotyk jej rúčky mi stačil na to, aby som vedela, že jedného dňa bude mocná. Cítila som však ešte niečo, niečo čo ma varovalo no bola som príliš unavená aby som tomu venovala pozornosť.
,,Je nádherná." Šepol Sebastian s bázňou v hlase. ,,Ako sa bude volať?"
,,Soraya." Povzdychla som si.
,,Nádherne meno pre malú princeznú. Pokojne si pospi dám na Vás obe pozor."
XXX
Všetko sa to stalo tak rýchlo. Nestihla som nijako zareagovať klesla som na zem a bez slov som sledovala ako mi z tela uniká sila. Myslela som len na ňu na moju Sorayu. Dívala som sa do tváre muža, ktorý bol otcom mojej dcéry a ani o tom nevedel. Bolo len dobre, že sa o nej nikdy nedopočul. Po tom, čo vyšlo najavo, kto to skutočne je som mala strach. Ako som mohla prehliadnuť fakt, že to nie je človek. Naozaj ma láska tak zaslepila? Ale ak je on krížencom oboch nadprirodzených druhov, čo to znamená pre moju dcéru? Čo bude vlastne ona?
Chcela som len ochrániť svoje dieťa. Ale bol silnejší, zneužil moju lásku proti mne. Vedel, že som sa vzdala väčšej časti svojej sily ale nevedel prečo.
,,Len slabý hlupák ako ty urobí niečo tak šialené." Syčal nepriateľsky.
,,Nepoznáš moje dôvody a to je len dobre. Ja ti nebudem pomáhať v tvojich zvrátených plánoch."
,,Tak potom mi ostáva jediná možnosť. Musíš zomrieť." Usmial sa a zaútočil na moje hrdlo.
Niekto ma zradil a preto teraz zomieram a moja dcéra ostáva sama vydaná napospas svetu bez moci, ktorá by jej pomohla do dňa kedy nedovŕši osemnásty rok svojho veku.
Skôr, ako som vydýchla posledný krát, ma niekto nežne pohladil.
,,Tatia?" nado mnou sa skláňala zmučená tvár môjho priateľa. Oči sa mi zaliali slzami, musím mu povedať pravdu. Musí byť pripravený chrániť Sorayu nech z nej bude čokoľvek.
,,Kde je?" opýtala som sa chrapotom.
,,Soraya je v bezpečí. Teraz musíme zachrániť teba." Naliehal robil všetko čo mohol aby ma zachránil. Ale zranenie bolo vážne a moje telo slabé, mágia bola zbytočná, bol to môj koniec.
,,Sebastian, sľúb mi, že sa o ňu postaráš, že ju budeš chrániť." Šepkala som s posledných síl.
,,Tatia ja nedovolím aby si mi zomrela. Zabijem ho za tú zradu."
,, Sebastian, on o nej nevie. Ona môže všetko zmeniť, pomôž jej aby ho našla." Prosila ma.
,,Tatia nie nezatváraj oči."
,,Ešte jedna dôležitá vec Soraya ona je...."
XXX
,,Ona je čo? Čo Vám povedala?" spýtala som sa zvedavo hľadiac do strýkovej tváre.
,,Neviem v tej chvíli mi naposledy vydýchla v náručí." Odvetil strýko a uprel svoj pohľad von oknom svojej komnaty. Stratený vo svojich myšlienkach, v inom čase. Chcela som odísť a nechať ho odpočívať pred plesom, ktorý sa konal na počesť mojich osemnástich narodenín. Vo dverách ma zastavil.
,,Dieťa moje nerob si starosti verím, že svoju úlohu slníš a pomstíš smrť svojej milovanej matky."
,,Aj keby to malo byť to posledné čo urobím." Priložila som si päsť na srdce a mierne sa uklonila.
,,Si hodná nazývať sa Tatiinou krvou. Si bojovnica."
Opustila som jeho komnatu a vydala sa smerom do južného krídla, ktoré patrilo mne. Neustále som musela myslieť na matku. Na obetu, ktorú podstúpila aby ma ochránila. Na zradu, ktorej sa jej dostalo zo strany muža, ktorému darovala svoje srdce. Na okamih ma ovládol hnev. Nikdy nedovolím aby mi niečo tak obyčajné ako láska stálo v ceste. Žijem len pre pomstu a nezastavím sa, kým muž, ktorý sa dopustil tej zrady nezahynie mojou rukou. Láska je slabosť, ktorá otupí naše zmysly. Hnevom bije moje srdce. Hnevom a túžbou po pomste.
*****
(Darnell)
Ponáhľal sa studenými chodbami hradu. Jeho kroky sa dunivo ozývali na kamennej podlahe a od stien sa odrážali ako výkriky: pán sa vrátil. Pred jeho krokom sa mnohí premenení vlci stiahli a dokonca aj čistokrvní sa schovali vo svojich dierach. Nikto mu nechcel skrížiť cestu. A obzvlášť nie vtedy, keď páchol po krvi ďalšieho vyššieho čarodejníka. Bojovnosť mu pulzovala v žilách a na jeho náturu mohol doplatiť každý, kto sa nenarodil v krvnej línii rodu Harcos.
,,Ideš neskoro," privítal ho posmešný hlas ženy s plavými vlasmi a náturou agresívnejšou, akú mal samotný pán hradu, keď sa zastavil pred komnatami svojej manželky. Fialové oči ženy sa zdvihli z podlahy a na perách sa mihol krutý úsmev. ,,Porodila už pred dvoma dňami," oznámila a o stenu sa oprela ešte ležérnejšie. Príliš ležérne na dámu.
,,A Vy strážite jej komnaty? Milé, matka," štekol Ansgar. Jeden z trinástich synov a dcér ženy stojacej pred ním. Jeden z preživších rodu Harcos.
,,Čakala ťa skôr," žena pred ním sa tónom svojho krutého potomka, najkrutejšieho a najsilnejšieho z rodu, nenechala zastrašiť. Nakoniec, to ona z neho urobila to, čo pred ňou práve stálo. Démona. Zabijaka. Vraha. Niekoho, kto sa kúpe v krvi upírov a na čarodejníkov vyššej úrovne usporadúva úspešné lovy.
,,Posol dorazil včera v noci. Mohlo by Vás zaujímať, že ďalší z čarodejníkov je mŕtvy!" vyhlásil hrdo, akoby z neho matka necítila krv mocného kúzelníka.
,,Úžasné," poznamenala sucho, ,,ale kto bude v tvojich stopách pokračovať, kým si nezabezpečíš potomkov? Príliš veľa času si trávil lovom a zabudol, že bez ďalších vĺčat rodu Harcos sa zničí všetko, o čo sa tu snažíme."
,,Neviem ako Vy, ale ja sa rozhodne snažím vyhladiť rod Ruggierovcov a všetkých, ktorí sa mi pritom pripletú do cesty," s tým prešiel okolo matky. Tá mala dostatok pudu sebazáchovy, aby odskočila na bok. Pán hradu rozrazil ťažké drevené dvere a vtrhol do komnát svojej manželky.
Vo veľkej miestnosti sa obrovská posteľ s baldachýnom priam strácala a žena sediaca v kresle pred krbom držiaca v náručí pokojné spiace dieťa, k nemu otočila chladný pohľad. Ten pohľad bol rovnaký, ako pohľad jeho matky. Podľa toho vedel, že si vzal dobrú vlčicu. Krvilačnú rovnako, ako je on sám. Možno nie tak silnú, ale rozhodne s rovnakým zápalom a nenávisťou.
,,Je to krv čarodejníka, čo z Vás cítim, drahý?" čiernovlasá žena v kresle v bielych šatách a chorobným leskom v nebeských očiach naklonila hlavu.
,,Áno, moja pani," pritakal Ansgar, prešiel pred kreslo a čupol pred ženu na koleno. Uzlíček v jej náručí zamrnčal.
,,Chlapec, pán môj," šepla žena. Ansgar víťazne zovrel ruky do pästí. ,,Silný. Tvoj prvorodený."
,,Hneď, ako to bude možné, začneme pracovať na ďalšom," jeho pery sa na sekundu, na sekundu kratšiu ako kedy uzrel svet, skrivil do skutočného úsmevu. Pyšne si zmeral uzlíček a natiahol k žene ruky.
,,Po šiestom sa na niekoľko rokov vrátim k lovu. Ten pach strachu a bezmocnosti mi už teraz chýba, láska moja," odvetila žena a dieťa mu ochotne podala, sťa by sa ho rada zbavovala. ,,Pridala som sa k rodu Harcos, aby som Vám porodila niekoľko zdatných synov do svorky a následne sa sama zapojila do honov."
,,Budem len rád, ak stanete po mojom boku," pritakal Ansgar a odkryl perinku. Konečne zočil tvár svojho prvorodeného syna.
,,Ako sa bude volať, pán môj?"
,,Darnell. Darnell z rodu Harcos," vyhlásil otec pyšne. ,,Raz sa pridá k môjmu ťaženiu. Raz bude so mnou zotínať hlavy prehnitej rase čarodejníkov. Raz stane vedľa mňa!"
,,Darnell," zatiahla žena zamyslene, keď muž vstal a zahľadel sa do ocelových očí dieťaťa. To sledovalo muža nad sebou širokými zrenicami, sťa by tušilo, čo ho čaká. ,,Silné meno. To sa mi páči."
,,Príde deň, keď sa ho budú báť čarodejníci i upíry vysloviť. Keď ho budú len šepkať, aby na seba neprivolali jeho pozornosť a hnev. Budú ho vyslovať s rovnakým strachom, ako to moje!"
Ocelové oči otca sa spojili s očami jeho potomka, na vlas rovnakými, ako mal on sám. V tej chvíli ešte Ansrag z rodu Harcos netušil, že jeho vĺča, si nikdy otcovu cestu nezvolí. Lenže to, mal priniesť až čas.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Seléna Seléna | 24. srpna 2013 v 20:33 | Reagovat

wow. tyjo užasný prolog, uplně sem měla husí kuži. pání uplně , prostě wow. nemám slov nedokážu vyslovit ani jedno slovo, které by dostatečně vystihovalo tenhle prolog. protože i když mám nějaké to slovo na jazyku je to nedostačující:-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama