Desire for Revenge - 3. kapitola Kliatba znovuzrodenia

31. srpna 2013 v 17:34 | Tina |  Desire for revenge

,,Objednávka na pätku." Zahlásil mi Henry z kuchyne a podal na pult tanier s jedlom. Prevrátila som očami a vzala som objednávku k stolu.
,,Môžem Vám ešte niečo priniesť?" spýtala som sa automaticky bez väčšieho záujmu o osobu sediacu oproti mne.
,,Dal by som si Vás ak by to bolo možné."
Zarazene som pozrela na toho muža. Niečo sa mi na ňom nepáčilo. Okrem toho, že bol bledý a chudý vyzeral ako každý normálny človek v tomto malom meste.
,,Prosím?" opýtala som sa zaskočene, aby som si overila, či som počula správne, no vo vnútri som cítila obrovskú zlosť. Neznášala som, keď si ku mne niekto dovoľoval. Tunajší muži sa dostatočne rýchlo poučili, že to na mňa nemajú skúšať. Neraz jeden z nich skončil v nemocnici. Bolo mi jedno ako veľmi im ublížim. Roky tréningov so zbraňami mi rozhodne neboli na škodu, hoci som prešla na trénovanie s inými zbraňami, sem tam sme so strýkom vytiahli meče a zaspomínali na staré dobré časy. Dávala som si pozor len na to, aby som pri niektorom, zo svojich varovaní nepoužila svoju moc.
Odhalenie bolo to posledné po čom som túžila. Najmä odvtedy, čo strýko prišiel domov s tým zvláštnym príbehom o hybridovi, ktorý sa pokúša stvoriť si novú armádu.
,,Počula si dobre zlatko, dal by som si teba." Zopakoval ten blondiak a uprel na mňa svoje modré oči.
,,Nechaj si zájsť chuť." Frkla som nahnevane a odišla som preč.
Keď sa mi skončila zmena rozhodla som sa, že sa domov prejdem. Vezmem to cez les a skúsim si zopár nových trikov, ktoré som sa práve učila. Konečne strýko usúdil, že som pripravená na vyšší stupeň. Ani zďaleka to nezahŕňa všetko, čo by som mala vedieť, no je sú to základy obrany. Bola som taká zabratá do svojich myšlienok, že som ho hodnú chvíľu nepočula, ako sa za mnou zakráda. Uvedomila som si to našťastie skôr, ako stihol zaútočiť. Prudko som sa otočila a on to nečkal.
,,Hoplááá. Prekvapila si ma." Uznanlivo pokýval hlavou.
,,Zase ty? O čo ti ide?"
,,Spomínam si, že som mal istú požiadavku, ktorá nebola naplnená." Sladko sa usmial a oprel sa o strom.
,,Prepáč ale o svoju krv sa nedelím."
Po mojej odpovedi jeho obočie vystrelilo niekam do vlasov. Rozhodne nečakal, že ho budem konfrontovať takto rýchlo. Po správnosti vôbec netušil, že viem čo je zač.
,,Ale, ale, ale čo sa stalo červená čiapočka nám práve zazrela vlka?" zasmiala som sa a on vyceril tesáky.
,,Len pokoj dobre? Keby som chcela už je dávno po tebe." Mávla som rukou a otočila som sa mu chrbtom. Znovu som sa dala do kroku.
,,Som zmätený." Ozval sa a pobehol na moju úroveň.
,,Z čoho?"
,,Prečo si ma nezabila? Teda samozrejme tým nechcem povedať, že je to také jednoduché." Dodal aby mi ukázal, že ako každý muž, upír nevynímajúc má v sebe istú hrdosť.
,,Pozri pokiaľ ja viem máš dosť iných nepriateľov. A navyše máš guráž. A si tiež jediný, kto v tomto meste vie o nadprirodzenom svete. Môžeš sa mi ešte zísť."
,,Zabudni, nebudem slúžiť čarodejnici ani len preto, že mi darovala život." Povedal a ja som sa víťazne usmiala.
,,Tak predsa."
,,Dokelu." Zasyčal.
,,Nič si z toho nerob." Utešovala som ho. ,,A len tak medzi rečou volám sa ...."
,,Soraya ja viem, videl som to na menovke." Zahundral naštvane. Stále nedokázal predýchať fakt, že mi je istým spôsobom zaviazaný.
,,Za tie tvoje slizké reči som ťa mala zabiť už v bistre." Zasmiala som sa a on sa ku mne pridal.
,,Ja sa tiež čudujem ako je možné, že som z teba necítil tvoju moc. Teraz ju napríklad cítim až priveľmi." Posťažoval sa.
,,Volám sa Zacharias. Skrátene Zach."
,,Ako dlho tu žiješ?" spýtala som sa.
,,S menšími obmenami už dvadsať rokov. Ľudom príde zvláštne, že nestarnem. Vždy sa na pár rokov vytratím a potom sa sem vráti môj identický potomok."
,,Aha." Skonštatovala som sucho.
,,Čo je? Som zvedavý ako budeš vysvetľovať ty, že nestarneš." Zamručal podráždene.
,,Ja nemusím aha." Zasmiala som sa a prešla som si rukami po tvári. Okamžite sa na nej objavili vrásky. Vedela som že to vyšlo, nemusel ani šokovane vydýchnuť. Pamätám si, že keď som to skúšala strýko sa mi smial.
,,Iné ženy by dali všetko za to aby sa ich zbavili a ty si tie vrásky naschvál pridávaš." Chechtal sa pobavene.
,,Páni to je...., to je... super."
,,Je to len obyčajný trik. Ľudská myseľ sa dá veľmi ľahko oklamať."
,,Áno, o tom niečo viem." Zasmial sa.
,,Tak fajn Zach. Rada som ťa spoznala ale teraz ma ospravedlň a pre istotu sa vyhýbaj obchodu zo zmiešaným tovarom. Vieš môj strýko nie je taký benevolentný ako ja."
,,Už sa ma chceš zbaviť? Takto rýchlo?" zaklipkal svojimi modrými očami.
,,Povedzme, že na zoznámenie to stačilo a ak vážne nechceš na vlastnej koži okúsiť moje schopnosti radím ti vycúvaj."
,,Tak fajn zase zajtra." Zamával a už ho nebolo. Musela som sa smiať. Páčil sa mi.
Bol taký iný ako upíri, ktorých som doteraz stretla. Teda pravdou je, že som sa s nimi nestihla porozprávať, strýko sa bál, že by nám mohli ublížiť. Časy, kedy upíri a vlkodlaci bojovali výlučne medzi sebou sa zmenili. Môžu za to hlavne čarodejníci, ktorí si našli záľubu v ich vraždení. Tie stvorenia sa iba bránili. Táto časť čarodejníckej histórie sa mi teda nepáčila. Čarodejníci by svoju moc nemali používať na zabíjanie ale na ochranu a udržiavanie rovnováhy. Tieto isté zásady vyznávala aj moja mama a ja sa nimi chcem riadiť tiež. Okrem jednej výnimky.
,,Som domááááá." Zakričala som rútiac sa po schodoch smerom k strýkovej izbe. Chcela som sa mu pochváliť, čo som sa naučila. Bez klopania som vletela dnu a skríkla som, keď som si uvedomila čo vidím.
,,Pardón." Pípla som zaskočene a pratala sa preč. Strýko bol v posteli s nejakou ryšavou ženou.
,,Nič sa nedeje zlatko." Ozval sa strýko a dotkol sa tej ženy na spánku. Okamžite zaspala.
,,To nemyslíš vážne. To je tento týždeň už tretia žena." Krútila som hlavou.
,,Vyrušila si ma aby si mi dohovárala?"
,,Vlastne pôvodne som ti chcela niečo ukázať ale asi prídem inokedy." Odsekla som a tresla som dverami. Neušlo mi, že strýko ženu prebudil a pokračoval v zábave. Musela som si pustiť hudbu aby som ich nepočula. Niektoré moje schopnosti by som si občas vážne želala vypnúť.
Zatvorila som sa v izbe a počkala som, kým odíde. Ozvalo sa klopanie. Nechcela som čeliť jeho hnevu za to aká som bola drzá. Otvorila som a čakala najhoršie no on sa tváril pobavene.
,,Dáme si niečo teplé?" spýtal sa a vybral sa smerom ku schodisku. Potichu som kráčala za ním. Pozorovala som ho ako nalieva mlieko do hrnčeka a pohybom, lusknutím zapálil oheň, nasekal mliečnu čokoládu a pridal ju do mlieka. Posadil sa za stôl a jedným prstom krúžil na stole. Vareška v hrnci sama miešala.
,,Nie že by som chcela byť netaktná ale nie sme čisto náhodne v utajení?" spýtala som sa a on žmurkol.
,,Tak to bude naše tajomstvo." Povedal a vstal aby čokoládu rozlial do pohárov. Dozdobil ju škoricou a podal mi šálku.
,,Mrzí ma, nemala som ti tam len tak vletieť ja..." začala som sa ospravedlňovať, keď mi došlo, že ešte pred pár dňami bola u nás nejaká blondína.
,,A vôbec nepreháňaš to trochu?" sykla som.
,,Pozrime sa na tú zmenu tónu." Zasmial sa. ,,Zlatko som muž a mám svoje potreby a navyše som opatrný."
,,Mne je jedno, s kým spávaš. Ja len nechcem aby sa sem prišli všetky tvoje jednorazové záležitosti sťažovať."
,,Nie som amatér, prosím ťa upokoj sa. Viem čo robím. Možno by nezaškodilo, keby si to tiež skúsila." Rýpol do mňa. Veľmi dobre vedel o tých pozvaniach, čo som dostala a počul o chalanoch, ktorí skončili v nemocnici, keď si nedali povedať.
,,Len nebuď vtipný dobre?"
,,Soraya, spomaľ. Skús si trošku užívať svoj život. Pozri sa na mňa. Som spokojný a dnes aj príjemne unavený."
,,Lenže ja na sex nemám náladu. Mám istý cieľ za ktorým si idem ak si zabudol. A každého, kto sa ma pokúsi spomaliť, alebo zastaviť radšej rovno zabijem." Skríkla som a urazene som kráčala do svojej izby. Započula som ešte strýkove slová o tom, že ma nikdy nemal učiť sebaobranu. Celú noc som si listovala v knihách a narazila som na zaujímavú pasáž. Hovorilo sa v nej niečo kliatbe znovuzrodenia. Zaujatá som čítala ďalej. Text hovoril o mocnom stvorení, ktoré sa označovalo ako hybrid. Bytosť v ktorej sa krížil upír s vlkodlakom. Jeho vznik je opradený rúškom tajomstiev, Keď som to ukázala ráno strýkovi celý znervóznel a knihu si vzal zo sebou, vraj sa na to v práci pozrie. Ubehlo pár dní od toho rána a strýko tú tému viac nespomínal.
Asi týždeň na to prišiel deň, kedy som nemusela pracovať rozhodla som sa pre pobyt na čerstvom vzduchu. Bola som v lese a cvičila som si isté kúzla. Sústredila som sa na jedno, keď ma vyrušil Zach. Od nášho zoznámenia sme spolu trávili takmer každý deň. Trénovali sme. Vôbec ma nešetril a používal plnú rýchlosť na svoje útoky, no na druhej strane ja som tiež nebola dva krát nežná. Zopár krát mal na mále. Vtedy sa vždy urazil a odmietol pokračovať.
,,Ako dnes ide výcvik?" opýtal sa. A ja som stratila koncentráciu. Strom, okolo ktorého sa mali zdvihnúť a krúžiť listy sa rozpolil na dve časti a začal horieť. Zamračila som sa na upíra sediaceho na strome a mávnutím ruky som zahasila oheň.
,,Ja som ťa volala?"
,,Nie, alebo o tom neviem." Zasmial sa.
,,Takže si tu preto????"
,,Len tak. Nudil som sa. Všimol som si, že v práci nie si a navyše dnes v meste nie je moc bezpečne." Zašepkal.
,,Pretože?"
,,Noví obyvatelia." Dodal.
,,Nehovor mi, že si ich nešiel privítať." Smiala som sa.
,,Títo by tým neboli práve nadšení to mi môžeš pokojne veriť."
,,Prečo ďalší čarodejníci?" spýtala som sa dychtivo.
,,Nie a nie sú to ani upíri."
,,VLKODLACI?" vyletelo zo mňa a on len prikývol. Ale čo robia tu v tomto malom nenápadnom meste.
,,Takže si užívaš posledné dni voľna?" smiala som sa mu.
,,Ha ha ha... Rozhodol som sa pre návštevu veľkomesta. Len ma mrzí, že sa musíme my dvaja rozlúčiť práve v čase, keď sme sa našli." Dramaticky rozhodil rukami.
,,No hotová tragédia." Poznamenala som.
,,Neviem ako to prežijem." Chytil sa za srdce.
,,Nechcem vyzerať hlúpo ale ľudia už vymysleli takú malú vec, ktorej hovoria mobil."
,,Ty musíš všetko pokaziť." Zoskočil zo stromu a vytiahol svoj mobil.
,,Navaľ číslo." Zaprskal podráždene a zapísal si ho. Rozhodol sa, že ma odprevadí do mesta.
,,Ty Zach. Počul si už niečo o kliatbe znovuzrodenia?" spýtala som sa odrazu.
,,Hmmm nie. Nič mi to nehovorí. Ale kým budem na nútenej dovolenke skúsim ti niečo zistiť."
Kúsok od mesta Zach zmenil smer a ja som sa pomaly ocitla medzi domami. Vošla som do strýkovho obchodu.
,,Ahoj Soraya." Pozdravil ma veselo.
,,Ahoj." Posadila som sa za pult.
,,Dáš mi tu na to na okamih pozor? Musím si odskočiť." Usmial sa. Nezaujato som si listovala v časopise, keď sa ozval zvonček na dverách, ktorý hovoril o tom, že prišiel zákazník. Dvihla som hlavu a uvidela som blondínu s modrými pruhmi v o vlasoch.
,,Môžem nejako pomôcť?" spýtala som sa. Pohľad, ktorý mi venovala mal od priateľského ďaleko. Ignorovala moju otázku tak som sa tvárila, že ju nevidím. Keď však chcela odísť bez platenia zakročila som.
,,Bude to šesť dolárov a dvadsaťtri centov." Postavila som sa pred dvere.
,,Čo prosím?"
,,Navaľ prachy alebo vráť tovar späť do regálov."
,,Nič som nevzala." Bránila sa.
,,A ja som dcéra Santa Clausa." Vyprskla som podráždene. Nenechám sa okrádať. A táto mladá ma riadne vytáča. Odrazu sa otvorili dvere a vošiel nejaký chalan. Mohol mať tak pätnásť rokov.
,,No super. Ďalší pankáč." Pomyslela som si, keď som videla jeho zelené číro.
,,Nejaký problém?" opýtal sa dievčaťa.
,,Ona si myslí, že som kradla." Zatiahla dotknuto. Chalan sa otočil ku mne.
,,Moja sestra nie je zlodejka." Adresoval mi.
,,Fajn, tak nech si rozopne budnu." Založila som si ruky na prsiach.
,,Bež Myra." Skríkol s úsmevom a chytil ma. Mal prekvapivo veľkú silu. Dievča stihol vybehnúť von. Nahnevala som sa a strčila som do neho. Nečakal taký odpor a zapotácal sa. Strhol zo sebou regál. Mávnutím ruky som zatvorila dvere aby nezdrhol. Keďže ležal na zemi nevšimol si tento malý trik. Ak jeho sestra nebude platiť dostanem to od neho.
,,Hej, kurva." Zasyčal chalan. To už som stála na nohách. Došlo mi totiž čo je zač. Lenže nepočítala som s tým, že vyskočí výlohou.
Vybehla som von ale po tých dvoch nebolo ani stopy. Otočila som sa aby som zhodnotila škodu.
,,No výborne toto si vyžeriem. Len nech sa mi tí dvaja vlci dostanú pod ruku. Ja ich naučím poslúchať.
Dalo sa čakať, že ma strýko nepochváli. Rozbitý výklad dal opraviť a na pár dní zatvoril. Pri večeri sa so mnou nerozprával.
,,Mrzí ma to." Zopakovala som ani neviem koľký raz v ten večer.
,,A čo? Je to len výklad."
,,Ale tá baba utiekla bez platenia." Sykla som nahnevane. Neviem prečo som mala silný pocit, že strýko nesmie vedieť o tom, že to neboli ľudia, rovnako silný pocit som mala aj vtedy, keď som zvažovala, či mu poviem o Zachovi.
Na druhý deň v práci som zažila nemilé prekvapenie, keď sa v čase obeda do reštaurácie dostavili tí dvaja vlci v sprievode tretieho. Ten vyzeral staršie. Spočiatku som dostala strach, že ma spozná ale nijako nezareagoval. Buď nechcel pred ľuďmi alebo nie je taký starý ako vyzerá.
,,Som hladný ako vlk." Zachechtal sa chalan zo včera a jeho sestra sa na tom vtipe dobre bavila s ním. Ten starší len krútil hlavou.
,,Čo to bude?" spýtala som sa a ti dvaja mladší okamžite stíchli.
,,Dobrý deň, pozdravil ma ten starší čím ma zaskočil.
,,Viete sme tu noví a nemáme prehľad o tunajšej kuchyni. Odporučíte nám niečo?" milo sa usmial.
,,Podľa toho či mienite aj tentoraz kradnúť."
,,Prosím?" nadvihol obočie a ja som kývla smerom k jeho spoločníkom, ktorý sa tvárili, že ich zaujíma štruktúra obrusu na stole.
,,To musí byť nejaké nedorozumenie."
,,To nedorozumenie Vás stálo 6 dolárov a dvadsaťtri centov za ukradnutý tovar a dvesto dolárov za rozbitý výklad."
,,Isaac, Myra chcete mi k tomu niečo povedať?" prísne na nich pozrel.
,,Nóooo Alvar vieš...." Zatiahol chalan a muž tresol rukou po stole.
,,Mrzí ma to slečna vzniknutú škodu uhradíme." Povedal. Následne si objednali. Tak sa zdá, že tí dvaja sú ťažké čísla. Isaac a to dievča, ktoré sa myslím volá Myra na mňa neustále zazerali. Keď mi Alvar podával peniaze neprijala som ich, len som mu poradila aby sa od strýkovho obchodu držali čo najďalej. Prišiel mi sympatický. Ako jediný preukázal snahu problém vyriešiť
Prišlo mi to tak správne. Navyše fakt, že sú to vlkodlaci mi nijako neprekážal. Išlo len o to, že strýko na to mohol mať iný názor.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Seléna Seléna | 3. září 2013 v 10:15 | Reagovat

no pání:-) užasná kapitolka už se těším na dalščí kkapitolu jaj.prosím brzo:-)

2 Tina Tina | E-mail | Web | 4. září 2013 v 13:44 | Reagovat

[1]:
Nová bude dnes :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama