Love in the Dark - 1. kapitola

11. července 2013 v 21:40 | Tina |  Love in the dark


1.
Od malička mi vštepovali že svoju moc musím využívať v prospech zachovania rovnováhy. Možno to bude znieť šialene ale narodila som sa do rodiny, kde je tradíciou na osemnáste narodeniny namiesto veľkej párty s priateľmi odovzdávať čarovnú moc. Keď pred troma týždňami prišla do mojej izby mama s babkou a vážnym výrazom nechápala som. No teraz už viem čo sa deje. Stále tomu nemôžem uveriť. Príbehy starej mami som pripisovala jej bujnej fantázii. Bavila ma nimi už od malička.
,,Je všetko v poriadku?" spýtala som sa vystrašene hľadiac na ich ustarané tváre.
,,Zlatko. Musíme sa porozprávať." Začala mama.
,,Tá lampa ma mrzí, ja som naozaj nechcela. Nevedela som ako a keď som po nej skočila aby som ju chytila ona uskočila a rozbila sa." Počula som sa a znelo to dosť hlúpo. Čakala som , že mama ma obviní že klamem ale ona sa usmievala.
,,Nejde o tú lampu. Aj keď trošku to s tým súvisí."
,,Cell srdiečko v poslednom čase prechádzaš veľkými zmenami." Ozvala sa aj stará mama.
,,O nie, len nech so mnou nehovoria o puberte a sexe lebo to neznesiem." Napadlo ma.
,,V našej rodine je istá tradícia, ktorá sa dedí celé generácie." Povedala záhadne. Nedočkavo som sa pomrvila na posteli. Najviac zo všetkého som si k narodeninám želala auto. Mama mala nejaké narážky na darček a vo mne skrsla iskierka, že by to mohlo byť to po čom tak túžim.
,,Všetko najlepšie k narodeninám." Usmiala sa starká a položila balík na moje kolená. Opatrne som ho rozbalila a našla som knihu. Obal bol zošúchaný a písmo na nej takmer nečitateľné. Prelistovala som pár stránok. Boli v nej básne písané zvláštnym jazykom a mnoho rukou písaných strán.
,,Tak?" nedočkavo sa opýtala.
,,Ehm Ďakujem?"
,,Celest tebe sa to nepáči?" na tvári sa jej zračil smútok.
,,Nejde o to ale povieš mi čo mám robiť s knihou, ktorá je stará ako Rím a slovami čo neviem ani len prečítať nieto ešte vysloviť?"
,,Uisťujem ťa, že tomu budeš rozumieť." Usmiala sa a vstala. Mama sa pobrala za ňou.
,,To je všetko? Nič viac? Len jedna absolútne nezmyselná stará kniha?" pýtala som sa v duchu.
,,Obed je na stole." Otočila sa mama a kývla rukou. Schádzala som dolu po schodoch stále premýšľajúc nad trápnosťou dnešného dňa a v tom.
,,PREKVAPENIE!!!"
Boli tu všetci moji priatelia a známi. Obývačka bola ozdobená balónmi v mojich najmilších farbách. Zasekla som sa a nevedela som čo mám povedať.
,,Ale ale čarodejnica sa nám červená." Ozval sa Will. Môj najlepší priateľ. Všimla som si ako mama so starkou po jeho slovách stuhli.
,,Ahoj cuciak." Vrátila som mu. Neviem prečo som mu hovorila cuciak ale nikdy neprotestoval. Vrhla som sa mu do náručia a dovolila mu aby ma objal.
,,Všetko najlepšie Cell." Pošepol.
,,Páni ty aj vieš ako sa volám?" spýtala som sa prekvapene keď som sa odtiahla.
,,Samozrejme." Usmial sa a podával mi darček.
,,Chcel som ti kúpiť, Lietajúcu metlu s čiernou mačkou ale potom som si povedal, že toto bude omoho lepšie."
V krabičke bol krásny prsteň s veľkým rubínovým očkom.
,,To je nádhera." Šepla som očarene.
,,Nemal si si robiť starosti."
,,Ale choď to nie su starosti." Dodal a pustil ďalších našich priateľov. Ako posledná dorazila Tiff, moja najlepšia priateľka. Parodxom bolo že ona a Will sa nenávideli na smrť. Nerobili si na prieky teda nie úmyslene ak ale jeden začal bolo nemožné ich zastaviť. Štekali na seba ako psi bála som sa že mi pokazia oslavu.
,,Mohol by si uhnúť." Sykla na neho.
,,Lebo čo? Rozplačeš sa? Alebo hodíš pohľad smutného šteniatka?" smial sa jej Will.
,,A čo keby som rovno preskočila fázu jedna a pohrýzla ťa."
,,Páni no už len mám strach."
Zazerali na seba v kúte.
,,Hej vy dvaja." Oslovila som ich a obaja mi venovali pozornosť.
,,Dnes nie. Prosím. Viem, že je to silnejšie ako vy ale urobte mi láskavosť a dnes sa držte od seba."
Prikývli a rozpŕchli sa každý na iný koniec. Musela som sa smiať. Bolo očividné, že to medzi nimi iskrilo ale oni to nevideli. Všetko sa pokazilo, keď sa zjavil Tiffin otec.
Podal ruku mame a naraz očami zaletel priamo k Willovi. Škaredo na neho zazeral. Nevedel že som sa na neho dívala. Mala som pocit, akoby mu chcel ublížiť. Podišla som k nemu.
,,Dobrý deň pán....." len čo som sa ho dotkla k zemi ma zrazila bolesť z jeho horúceho dotyku. Cítila som strach, hnev, ktorý prerastal do zúrivosti.
,,Hops Cell prepáč." Ozval sa zdvihol ma na nohy. Vtedy sa nedialo nič. Všetko bolo prirodzené. Ešte stále som neprekonala ten prvý impulz. Medzitým Tiff prišla k otcovi a lúčila sa so mnou. Vtedy sa vo dverách zjavil Willov otec. Len čo zazrel toho Tiffinho naježil sa a mala som pocit, že vyceril zuby.
,,Will." Zakričal na svojho syna, ktorý bol v mihu pri ňom.
,,Aj my už pôjdeme." Precedil pomedzi zuby Tiffin otec.
,,Ešte moment. Odfotíme Cell s jej priateľmi." Navrhol otec. Vo chvíli, keď sa Tiff s Willom postavili k sebe sa to zomlelo príliš rýchlo. Počula som sykot a vrčanie. Cítila som strach. Počula som krik, a nezrozumiteľné mumlanie starej mami a zároveň som stratila vedomie.
,,Kde to sme?" spýtala som sa starkej obzerajúc sa okolo.
,,Na čo to podľa teba vyzerá?" milo sa usmiala.
,,Podobá sa to nebu. Mám tu taký pocit pokoja."
,,Je to tak, ale ty si na to nezvykaj ešte sem nepatríš."
,,čo sa to stalo medzi Tiffinim a Willovým otcom?"
,,Je to dlhý príbeh. Tvoji priatelia nesú bremeno, pred ktorým ich chcú ich otcovia uchrániť. Lenže krvavé vraždenie trvá už príliš dlho. Neuvedomujú si, že ich rody spája silné puto."
,,O čom to hovoríš nerozumiem ti."
,,Cell. Príbehy, ktoré som ti hovorievala o upíroch, vlkolakoch a čarodejniciach nie su vymyslené. Sú pravdivé a ty si ich súčasťou."
,,Ako to?"
,,Si čarodejnica. Máš moc pomôcť svojim priateľom ale bude treba veľa odvahy aby si sa na tú cestu dala. Pre zachovania pokoja a rovnováhy budeš musieť spustiť prekliatie rodov. Srdiečko nemám čas vysvetľovať ti to všetko nájdeš v knihe. Len musíš nazbierať silu. Iba ty to môžeš urobiť. Ja som nemala príležitosť a tvoja mama nemala dosť síl. Ale teba s nimi spája a aj priateľské puto, preto to musíš byť ty." Šepla a pobozkala ma na čelo.
Čistinou okolo nás sa prehnal ostrý vietor. Zdrapil ma unášal preč. Chcela som tu zostať. Mala som toľko otázok ale vietor bol silnejší. Musela som zavrieť oči lebo ma začali štípať....
Všetko ma bolelo keď som sa zobudila do druhého dňa.
,,Kde to som?" spýtala som sa.
,,Pššt zlatko už je dobre si doma. Nedovolíme im aby sa to zopakovalo." Šepkala.
,,Komu?"
,,Budeš v poriadku, všetko ti vysvetlím."
,,Kde je stará mama?" spýtala som sa, pretože som mala pocit, že sa na to musím spýtať.
,,Zlatko je to zložitejšie."
,,Ale je v poriadku?"
Mama po mojej otázke sklonila hlavu a povedala mi, že starká dostala v noci porážku a nebrala sa. Bola som zronená jej smrťou. Vzala som do rúk knihu čo mi dala na narodeniny a listovala som. Zvláštne bolo že som odrazu všetkému rozumela. Našla som aj kúzlo, ktoré spomínala stará mama. Prečítala som si čo spôsobuje a zhrozila som sa. Nie toto nemôžem privolať na svojich priateľov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama